Voľby sa blížia a politici si začínajú získavať voličov prostredníctvom sloganov na bilboardoch, videí a podobne. Tak ani Fico nezaostáva. Navštívil pracovníkov z Dopravstavu, aby im v 37 stupňových horúčavách priniesol minerálku.
Solidárny Róbert Fico vysvetľuje: „Prosím, pre niekoho sa to môže zdať byť..,že čo nám do toho je, že niekto pracuje vonku, ale ak sa pozrieme teraz na teplomer, v tomto okamihu je 37 stupňov. Ešte nie je ani dvanásť hodín a predpokladám, že dnes bude možnosť 39, možno to bude 40 stupňov. A tí ľudia zo stavebných firiem alebo v iných oblastiach sú na staveniskách , robia náročnú prácu, je to o to komplikovanejšie, že sú často v prostredí , kde tá teplota je ešte podstatne vyššia. Vybral som si tentokrát diaľničný úsek, kde sú pracovníci zo Spoločnosti Doprastav, ktorí pracujú pre Národnú diaľničnú spoločnosť a momentálne robia protihlukové bariéry na diaľnici. Využil som to, že majú teraz krátku prestávku obednú, aby som sa k nim prihovoril a k nim prejavil solidaritu.“
A tak im priniesol minerálku a pivo, veď pitný režim je v horku dôležitý.
Každé leto sledujeme ten istý obraz. Robotníci na diaľniciach, cestách, mostoch či stavbách pracujú celé hodiny na rozpálenom asfalte alebo betóne. Ďalší stoja pri výrobných linkách vo výrobných halách, kde teplo často dosahuje hodnoty, ktoré organizmus vyčerpávajú rovnako ako práca na priamom slnku.
A potom príde politik.
Prinesie niekoľko fliaš minerálky, rozdá nealkoholické pivo, podá ruky, usmeje sa do kamery, natočí krátke video a odíde. Fotografie zaplavia sociálne siete s odkazom, ako mu záleží na pracujúcich ľuďoch.
Lenže robotníci nepotrebujú jednorazové divadlo pre fotoaparát.
Potrebujú, aby sa o ich pracovné podmienky niekto zaujímal každý deň v roku, nielen pár týždňov pred voľbami.
Človek potrebuje vypiť dva až tri litre vody, pri fyzicky náročnej práci často aj viac. Táto voda sa z tela odparuje potom. Organizmus ju však musí nielen prijať, ale aj prirodzene spracovať. To znamená, že človek potrebuje mať možnosť ísť na toaletu.
A práve tu sa začína realita mnohých výrobných liniek.
Predstavte si zamestnanca na montážnom páse. Linka sa nezastaví. Každá sekunda je naplánovaná. Výrobný plán je neúprosný. Ak má byť napr. v známej automobilke Kia Slovakia s.r.o. v Tepličke nad Váhom pri Žiline počas 8-hodinovej zmeny vyrobených približne 490 áut, tempo práce je obrovské. Za 1 minútu prejde rukami robotníka viac ako jedno auto. Takt linky: 45 až 60 sekúnd na 1 vozidlo. Jedna operácia za druhou, montážnik musí po sebe zvládnuť naraz niekoľko po sebe idúcich pozícií: namontovať sedačky, vložiť batériu, tesnenia do dverí, namontovať stierače, zapojiť káble a mnoho ďalších a to všetko s tým, že si medzitým musí meniť náradie a dopĺňať súčiastky. Bez prestávky. Nemá čas na oddych, ani na vodu.

Človek piť musí! No rovnako potrebuje ísť na toaletu. Nemôže však jednoducho odísť. Musí prísť náhrada. Ak sa nikto nenájde, alebo ju nie je možné zabezpečiť, zamestnanec stojí pred absurdnou voľbou.
Splniť pracovnú úlohu alebo rešpektovať vlastné biologické potreby?
To nie je otázka pohodlia. To je otázka ľudskej dôstojnosti!
Nikto by nemal byť nútený premýšľať, či si môže dovoliť ísť na toaletu. Nikto by nemal stáť na linke a dúfať, že to ešte vydrží. A predsa sa o podobných situáciách medzi zamestnancami hovorí už celé roky. No ľudia sa boja niečo povedať, majú strach, že prídu o prácu. Majú hypotéky, rodiny, treba živiť deti, prídavky sú mizerné, náklady na živobytie a ľudské potreby vysoké.
Nestačí totiž povedať: „Vodu máte zabezpečenú.“ Ak človek nemá reálnu možnosť napiť sa podľa potreby alebo následne odísť na toaletu bez obavy z problémov na pracovisku, potom niečo v systéme nefunguje. V automobilke KIA majú montážnici pri linke počas 8-hodinovej pracovnej smeny jednu 10-minútovú prestávku (možnosť napiť sa, možno niečo rýchlo zjesť) a druhú 20-minútovú prestávku na obed, nápoj, o oddychu sa povedať nedá. No v horúčavách treba piť častejšie. Nielen 2x za 8-hodinovú smenu. Človek nie je ťava!
Realita vo výrobných závodoch je oveľa tvrdšia. Vodu síce majú k dispozícii, ale vypiť dva či tri litre počas zmeny znamená aj prirodzenú potrebu ísť na toaletu.
Podľa svedectiev zamestnancov sa stáva, že ľudia radšej obmedzujú pitie, aby nemuseli riešiť odchod na toaletu. Niektorí opisujú silné bolesti a kŕče spôsobené zadržiavaním moču. Objavili sa aj výpovede o prípadoch, keď pracovníci pre nemožnosť odísť na toaletu, stratili nad sebou kontrolu a došlo k mimoriadne ponižujúcim situáciám priamo pri montážnej linke v Kii. Iní podľa týchto výpovedí skolabovali po dehydratácii, pretože sa báli dostatočne napiť.
Na výrobnej linke si človek jednoducho nemôže odísť. Musí ho vystriedať kolega. Ak náhrada nepríde, ak nie je k dispozícii alebo ju niekto odmietne z osobných dôvodov, zamestnanec zostáva na svojom pracovisku.
Potom nastáva boj medzi pracovnou povinnosťou a základnou ľudskou potrebou.
Nejde len o automobilky. Rovnaké otázky sa týkajú logistických centier, výrobných hál, potravinárskych prevádzok, stavieb či ďalších pracovísk, kde výrobný proces alebo pracovné tempo prakticky neumožňujú spontánne opustiť pracovisko.
Jeden zo zamestnancov výrobnej linky v INA Schaeffler a.s. Kysucké Nové Mesto opisuje realitu na pracovisku takto:
„V lete býva v hale bežne okolo 35 °C. Mali sme dni, keď sme namerali až 37,5 °C, máme to odfotené. Klimatizáciu nemáme. Na celej linke sú jeden alebo dva malé ventilátory, ktoré takéto teplo jednoducho nezvládnu. Nie na každej linke je ventilátor. Po pár hodinách sme spotení, unavení a dehydrovaní. Vodu síce máme zabezpečenú, ale nie vždy je čas sa napiť. Navyše niekoľko stoviek motorov, čo poháňajú linky, vydávajú ďalšie teplo. Býva dusno, zlý vzduch. Keď otvoria okná, horúci vzduch zvonku vchádza do haly. Občas prídu robotníci k ventilátoru, keďže ho nemá každý a aspoň na chvíľu sa ochladzujú, aby sa znova vrátili k svojej mašine. Od každého sa očakáva výkon, ktorý je meraný systémom MES. Takže každý výpadok alebo spomalenie práce je pod drobnohľadom.“
O systéme MES sme písali tu: https://www.inenoviny.sk/na-slovensku-sa-rozbieha-po-vzore-ciny-kontrola-a-sikana-ludi-pri-pracie-systemy-sa-skusaju-viacere-tu-je-pripad-z-kysuc/
Tu už ide nielen o zdravie, ale aj o ľudskú dôstojnosť.
Žiadny človek by nemal stáť pred rozhodnutím, či splní výrobný plán alebo uspokojí základnú biologickú potrebu. Žiadny človek by nemal riskovať zdravotné problémy len preto, že výrobný pás sa nesmie zastaviť.
Ekonomika sa nedá stavať na tom, že zamestnanec „vydrží“.
Preto namiesto predvolebných fotografií s fľašou minerálky sa očakáva od politikov niečo oveľa dôležitejšie. Aby otvorili diskusiu o pracovných podmienkach vo fabrikách. Aby kontrolovali dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov. Aby zabezpečili, že pitný režim nebude len o fľaši vody, ale aj o reálnej možnosti napiť sa, oddýchnuť si a bez strachu odísť na toaletu.
Vodu máme. Čas napiť sa nie vždy.
Je to alibizmus povedať, že pitný režim je zabezpečený. Ak pracovné tempo alebo organizácia práce zamestnancovi neumožňujú pravidelne sa napiť, oddýchnuť si alebo odísť na toaletu, potom ide o problém, ktorý si zaslúži pozornosť zamestnávateľov, kontrolných orgánov aj politikov.
Politici by preto namiesto rozdávania minerálok pred voľbami mali otvárať oveľa dôležitejšie témy.
Ako sú chránení zamestnanci počas extrémnych horúčav?
Majú dostatok prestávok? Majú možnosť a čas napiť sa?
Majú reálnu možnosť ísť na toaletu vždy, keď to potrebujú?
Je zabezpečené zastúpenie na pracovisku?
Alebo je všetko nastavené len na plnenie výrobných plánov?
Robotníci nestavajú iba cesty a diaľnice. Oni budujú krajinu. Zamestnanci pri výrobných linkách vytvárajú hodnoty, z ktorých žije ekonomika. Zaslúžia si viac než predvolebnú fotografiu s politikom a s fľašou minerálky.
Robotníci si zaslúžia rešpekt!
Zaslúžia si dôstojné pracovné podmienky!
A predovšetkým si zaslúžia, aby ich ľudské potreby nikdy nemuseli stáť proti pracovným povinnostiam. Pretože medzi výkonom a ľudskou dôstojnosťou by v civilizovanej spoločnosti nemalo byť potrebné vyberať si.
Nie minerálku pred voľbami. Dôstojnosť každý pracovný deň.
Pretože rešpekt k pracujúcim sa nemeria počtom rozdaných minerálok pred voľbami!
Pracovný výkon je dôležitý. Rovnako dôležité je však zdravie, bezpečnosť a ľudská dôstojnosť tých, ktorí za týmto výkonom stoja.