Na Slovensku sa rozbieha po vzore Číny kontrola a šikana ľudí pri práci. Systémy sa skúšajú viaceré. Tu je prípad z Kysúc.

MES: DIGITÁLNA KONTROLA

V mnohých moderných fabrikách sa dnes čoraz viac hovorí o digitalizácii, efektivite a optimalizácii výroby. Pekné slová z prezentácií manažmentu však často vyzerajú úplne inak z pohľadu človeka stojaceho pri stroji od šiestej rána do druhej poobede, od druhej poobede do desiatej večer alebo po celú noc na nočnej smene, od desiatej večer do šiestej rána.

Jedným z nástrojov, ktorý sa vo výrobných podnikoch čoraz viac zavádza, je systém MES – Manufacturing Execution System. V preklade ide o systém riadenia a sledovania výroby. Oficiálne má pomáhať zefektívniť procesy, znižovať chyby a monitorovať výrobu v reálnom čase. V praxi však mnohí robotníci hovoria o niečom inom: o neustálej kontrole. Systém MES od tohto roku sleduje aj pracovníkov pri strojoch a linkách v INA Schaeffler a.s.Kysucké Nové Mesto.

Každý kus, každá minúta, každý pohyb je kontrolovaný. MES systém sleduje prakticky všetko. Koľko kusov pracovník vyrobil. Za aký čas. Kedy mal prestoj. Ako dlho stál stroj. Kedy odišiel na prestávku. Kedy sa vrátil.

Ak pracovník nepríde presne na čas, systém to zaznamená. Nestačí len prísť o pár minút neskôr. Zamestnanec musí často priamo do systému v počítači napísať dôvod meškania – kde sa zdržal a prečo. Ak to neurobí, môžu nasledovať dôsledky. Od upozornení až po finančné postihy vo výplate, prepustenie. Úsmevné však je, že to isté musí napísať aj na papier, tzv.2-hodinové „afo“. Každé 2 hodiny musí robotník napísať, čo za dve hodiny urobil.

Digitalizácia tak mení pracovné prostredie na miesto, kde je každá minúta vyhodnocovaná a každé zdržanie evidované.

Aby toho nebolo málo, na stenách hál visí „VEĽKÝ BRAT“, veľké obrazovky. Na nich sú zobrazené čísla strojov, liniek a výkonnosť pracovníkov na smene. Vedľa každého čísla stroja (rozumej robotníka na smene) je uvedené, koľko kusov bolo vyrobených,aktuálne využitie stroja, percentuálna efektivita práce.

Systém používa jednoduchú farebnú logiku:

– zelená znamená, že pracovník alebo stroj ide minimálne na 80 % výkonu,
-červená znamená pokles pod požadovanú hranicu.

Červené čísla sú okamžite viditeľné pre majstrov, vedúcich výroby aj manažment. Nasleduje kontrola, vysvetľovanie, tlak na zrýchlenie a ďalšia optimalizácia.

Čo je robotník? Človek alebo dátový údaj?

Firmy hovoria o modernizácii a priemysle 4.0. Realita vo výrobe však často vyvoláva otázku: kde sa v tom všetkom stráca človek?

Robotník už nie je len pracovníkom, ale dátom v systéme, percentom efektivity, počtom vyrobených kusov, časom prestoja,zeleným alebo červeným ukazovateľom na obrazovke!

Každý deň pod neustálym dohľadom softvéru, ktorý vyhodnocuje výkon takmer v reálnom čase.

Volajú to optimalizácia,no je to novodobé otroctvo.

Z pohľadu manažmentu ide o efektivitu. Z pohľadu mnohých pracovníkov však ide o rastúci tlak, psychickú záťaž a pocit permanentného sledovania.

Prestávka už nie je oddych. Meškanie nie je ľudská chyba, ale záznam v databáze. Výkon človeka sa mení na farebný indikátor na stene haly.

Technológie mali ľuďom pomáhať. Otázkou zostáva, či sa v niektorých fabrikách nezačína diať pravý opak – že človek sa postupne prispôsobuje systému viac než systém človeku.

Digitalizácia. Kontrola. Optimalizácia.

A pre mnohých pracovníkov aj pocit, že z výroby sa pomaly stáva moderné digitálne otroctvo.

Červené a zelené čísla robotníkov stresujú. Nikto nechce svietiť na červeno. Následne sa jeden druhého doberajú, posmievajú sa. Možno s úmyslom zažartovať. V skutočnosti však ide možno o nevedomú psychickú šikanu. To môže spôsobiť psychické problémy, depresie. A to je spúšťač ďalších problémov. Zvykne sa povedať: „Keď trpí hlava, trpí celé telo.“ Takže…