Pandemické obdobie sa do dejín ľudstva nezapíše len ako zdravotná kríza, ale predovšetkým ako éra masívneho psychosociálneho inžinierstva, v ktorej sa strach stal hlavným menovým platidlom moci. Keď sa dnes s odstupom času vraciame k politickým vystúpeniam vrcholných predstaviteľov, naplno sa odhaľuje teatrálnosť ich prejavov. Tieto prejavy mali namiesto racionálneho dialógu vyvolať v spoločnosti hlbokú úzkosť, pocit ohrozenia a bezmocnosti. Typickým príkladom tohto prístupu na domácej scéne bolo emotívne vyhlásenie vtedajšej prezidentky SR Zuzany Čaputovej po návšteve ružinovskej nemocnice v novembri 2021.
Jej slová o tom, že „prehrávame boj s pandémiou“ a výzva, aby ľudia „prestali tliachať o covide“, neboli len vyjadrením bezradnosti štátneho aparátu. Z hľadiska politickej rétoriky išlo o chladne vykalkulovaný útok na kritické myslenie občanov. Prezidentský úrad sa vtedy definitívne vzdal svojej integrujúcej funkcie a prepožičal sa na šírenie naratívu úzkej skupiny inštitucionálnych expertov, hanlivo označovaných ako sekta „sabakistov“. Títo ľudia namiesto personalizovanej medicíny a reálnej diskusie o imunite presadzovali plošné reštrikcie, drakonické lockdowny a absolútnu segregáciu spoločnosti na základe vakcinačného statusu. Atmosféra strachu, ktorú toto divadlo moci generovalo, dodnes vyvoláva u slobodne uvažujúcich ľudí zimomriavky, pretože v priamom prenose legitimizovala prenasledovanie akéhokoľvek alternatívneho vedeckého názoru.
Globálny charakter tohto javu sa naplno odhaľuje pri pohľade za oceán, kde sledujeme mrazivú paralelu v správaní amerických zdravotníckych elít. Kým v Bratislave sa hralo emotívne divadlo pred kamerami nemocníc, vo Washingtone prebiehal cynický mocenský boj riadený Dr. Anthonym Faucim. Najnovšie odhalenia vrátane priznania viny jeho top poradcu Dr. Davida Morensa ukazujú, že rovnaká snaha o potlačenie pravdy, akú sme zažívali na Slovensku, prebiehala na federálnej úrovni v USA cez systematické utajovanie úradných záznamov a obchádzanie zákonov.
Keď bol Anthony Fauci konfrontovaný senátnym výborom a namiesto odpovedí zvolil viac ako stokrát taktiku mlčania za ochranným štítom Piateho dodatku, definitívne padla maska neomylnej vedeckej autority. Táto konfrontácia odhalila hlbokú inštitucionálnu prehnitosť: tí istí ľudia, ktorí z pozície moci diktovali svetu, čo je jediná povolená pravda, a obviňovali kritikov zo šírenia „bludov“, v zákulisí konšpirovali, mazali e-maily a ohýbali fakty, aby ochránili svoje vlastné záujmy a financovanie riskantného výskumu vo Wu-chane.
Ukazuje sa, že rétorika Zuzany Čaputovej a praktiky Anthonyho Fauciho sú dvoma stranami tej istej mince. V oboch prípadoch bola veda zneužitá ako mocenský nástroj na umlčanie opozície, pričom strach slúžil ako dymová clona, ktorá mala zakryť absenciu nepriestrelných medicínskych dát a hlboké inštitucionálne zlyhania. Pre modernú spoločnosť zostáva toto obdobie trvalým mementom, že skutočná vedecká integrita nemôže existovať tam, kde sa namiesto faktov uplatňuje diktát strachu a politické divadlo.
zdroj:
https://www.facebook.com/photo/?fbid=1729157899211622
