OD BIELEJ VRANY K PROFESÚRE: AKO SA Z COVIDOVÝCH PROROKOV STÁVAJÚ AKADEMICKÉ AUTORITY

Michal Piják

Musím priznať, že správa o udelení profesúry Petrovi Sabakovi vo mne vyvolala úprimný údiv. Nie preto, že by som profesorom nežičil ich akademické úspechy. Skôr preto, že v čase, keď sa čoraz viac diskutuje o zlyhaniach covidovej politiky, problematických tvrdeniach verejných autorít a kontroverziách okolo Anthonyho Fauciho, sa najvyššie akademické pocty udeľujú človeku, ktorý bol jednou z najvýraznejších tvárí tejto éry.

Počas pandémie sme boli svedkami nielen katastrofálnych omylov a prehnaných predpovedí, ale aj vulgarizácie odbornej diskusie, nálepkovania kritikov a atmosféry, v ktorej sa argumenty často nahrádzali urážkami. Napriek tomu dnes počúvame fanfáry, gratulácie a oslavné príbehy. Je to zaujímavý príbeh o tom, ako funguje kolektívna pamäť. Alebo skôr o tom, ako rýchlo zabúda.

V tomto texte pripomínam niektoré výroky, postoje a udalosti, ktoré by pri hodnotení verejne pôsobiacich osôb nemali zostať nepovšimnuté.

Gratulujem. Naozaj.