nedeľa , 12 júla 2026

Organizovaný prílev cudzincov na Slovensko

Zaujalo ma vyjadrenie ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraja Blanára z r.2024. Z lietadla sa prihovoril k Slovákom takto:
„Naša vláda prišla s novou legislatívou použiť a využiť pracovnú silu z tretích krajín a na základe takzvaných národných víz. A k tomu, aby sme tie národné víza mohli udeliť, je potrebné posilniť naše konzulárne úrady, a preto sme predstavili takzvaných „lietajúcich konzulov“, ktorí budú pomáhať pri administrovaní týchto národných víz. Jeden z týchto lietajúcich konzulov už začal svoju prácu v Indii a potom bude pokračovať v Indonézii, kde bude musieť zadministrovať viac ako 1100 národných víz pre občanov tretích krajín, ktorých si už vybrali naši zamestnávatelia na Slovensku do konkrétnych odvetví, kde budú pôsobiť. Čiže pripravili sme tento projekt na kľúč zamestnávateľom a pevne verím, že táto aktivita sa stretne s porozumením, a že podarí sa nám riešiť akútny nedostatok pracovnej sily práve tam, kde ho potrebujeme najviac. Takže ďakujem aj nášmu prvému lietajúcemu konzulovi. Pevne verím, že sa mu všetko podarí tak, ako treba.“
Že sa mu ČO VŠETKO podarí tak, ako treba?
Úlohou „lietajúcich konzulov“ je  individuálne vybavovať nárazové množstvá žiadostí o národné víza priamo v teréne, čím sa urýchli prílev pracovníkov z cudziny pre slovenský trh práce. Lietajúci konzuli už pomohli s tisíckami žiadostí o víza. Zámerom je vraj „zlepšiť stav slovenského národného hospodárstva. Vyslaním piatich lietajúcich konzulov do indického Dillí a indonézskej Jakarty spolu s trvalým personálnym rozšírením ambasád v kazašskej Astane a uzbeckom Taškente Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky výrazne zefektívnilo proces získavania pracovníkov z tretích štátov na dlhodobo nedostatočne obsadené pozície na slovenskom pracovnom trhu.“
Ako informoval minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár, celkový počet spracovaných žiadostí o národné víza podaných na zastupiteľských úradoch SR v roku 2024 stúpol o 58 %. Štvorica v tejto oblasti najexponovanejších slovenských zastúpení v Indii, Indonézii, Kazachstane a Uzbekistane spracovala takmer 11-tisíc takýchto žiadostí. Najviac z nich, 3.500, vybavilo slovenské veľvyslanectvo v indickom Dillí.“
Inštitút zamestnanosti eviduje nasledovné štatistiky zamestnaných cudzincov na Slovensku vidíme, že 1. mája 2026 pracovalo na Slovensku spolu 150 156 cudzincov, z toho 31 542 bolo z EÚ, 59 369 na informačnú kartu a 59 245 z tretích krajín bez informačnej karty. Ich rozdelenie podľa občianstva je nasledovné:
Na otázku mladíka, ktorý sa  spýtal    Róberta Fica  na tlačovej besede ohľadom Baterkárne v Šuranoch, či nie je ohrozenie štátnej bezpečnosti aj kultúry doviesť na Slovensko 150 000 Uzbekov,  prevažne moslimov, Fico  odpovedal, že nikdy nehovoril o Uzbekoch. No v inom vyjadrení Róbert Fico povedal, že Uzbekistan má takmer 40 miliónov obyvateľov a že je pripravený poskytnúť 200 000 pracovníkov, ktorí by mohli pracovať v zahraničí. Len Slovensko potrebuje 150 000 kvalifikovaných pracovných síl. „Do tohto chceme ísť,“ povedal Fico.

 

Naši zamestnávatelia nechcú Slovákov, ale cudzincov? Či nemá Slovensko dostatok kvalitnej pracovnej sily, absolventov  stredných odborných škôl, vysokých škôl? Evidovaných na úrade práce je okolo 166-tisíc , ďalších nezamestnaných, čo nie sú evidovaní, teda mimo štatistiky, môže byť  oveľa viac.

Vláda neobsadenosť pracovných miest rieši dovozom migrantov a naši ľudia budú bez práce.

Úrady práce na Slovensku evidovali celkovo 166 282 uchádzačov o zamestnanie.   Aktualizované čísla na Inštitúte nezamestnanosti: https://www.iz.sk/sk/o-nas/aktualizovane . Z tohto celkového počtu predstavujú disponibilní uchádzači (ľudia, ktorí môžu okamžite nastúpiť do práce) 140 940 osôb, čo predstavuje mieru nezamestnanosti 3,91 %.

Zamestnávanie cudzincov či legálna migrácia

Zamyslime sa. Všetky tie čísla (a je ich viac) pripomínajú spomínanú Knihu čísel (Numeri – 4. Kniha Mojžišova z biblie). Sú tam presné údaje o Izraelitoch, ktorí boli pripravení vstúpiť na územie a privlastniť si ho ako vlastnú zem, zmeniť ho politicky, kultúrne, nábožensky. Príprava sa diala 40 rokov a keďže sa vtedy národné víza neudeľovali, museli to urobiť násilným vpádom do krajiny, ktorú obsadili. Písali sme o to v článku:

https://www.inenoviny.sk/bol-exodus-naozaj-utekom-z-otroctva-alebo-premyslenou-vojensko-politickou-strategiou/

Ako to  môže byť v súčasnosti?
Nazývajú to pekne „národné víza“, no je to legálna vstupenka na územie SR.
Samozrejme  udeľujú sa turistické víza (počas dovolenky či pobytu v zahraničí), študentské víza, pracovné víza, všetko  na určitý  čas. No môžeme mať opodstatnenú obavu, že  národné víza udeľované v súčasnosti  pre státisíce cudzincov, u ktorých je veľký predpoklad, že na Slovensku budú nielen pracovať, ale tu aj zostanú žiť a svojou kultúrou, iným  náboženstvom vo veľkej miere ovplyvnia, zmenia Slovensko. Nielen zoberú prácu Slovákom, čo sa už deje, keďže mnohí Slováci boli prepustení z fabrík, ale  mnoho cudzincov bolo prijatých. Veľa  cudzincov pracuje spolu so Slovákmi vo fabrikách a sú zvýhodňovaní. Dostávajú benefity, ktoré Slováci nedostávajú, majú povolené, čo Slováci majú zakazované. Nejde o diskrimináciu slovenských pracovníkov?
Je to legálna organizovaná migrácia.
Veľké presuny obyvateľstva sa zriedka odohrávajú náhodou. Za mnohými stoja politické záujmy, hospodárske ciele. Dnešné masové pohyby sú ovplyvňované rozhodnutiami  politikov, medzinárodných organizácií, lietajúcich konzulov. Je to organizovaná akcia, naplánovaná, financovaná. Je cieľom  posilniť či oslabiť Slovensko a Slovákov ekonomicky, kultúrne, nábožensky, či premiešať rasy a postupne obsadiť územie? Územie s najväčšími zásobami pitnej vody, s množstvom minerálnych prameňov, s úrodnou pôdou.
Realizuje sa Kalergiho plán? 
Zdá sa, že sa predsa „vykonávatelia“ inšpirovali Kalergim.
Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi(1894–1972)  bol rakúsky gróf, filozof a politik, ktorý je považovaný za duchovného otca myšlienky európskej integrácie. V roku 1922 založil Paneurópske hnutie a vydal manifest Paneurópa, v ktorom ako prvý navrhol projekt zjednotenej Európy. 
O myšlienke zjednotených Spojených štátoch európskych  na vzor Spojených štátov amerických  a spoločnej mene eure  sa hovorilo dávno pred zavedením eura. Ešte v dobe, keď sa platilo  korunami, rakúskym šilingom, nemeckými markami, francúzskymi frankami či talianskymi lírami a pod.
Kalergi sa narodil  v rodine rakúskeho diplomata a Japonky v japonskom Tokiu. Jeho rodičia žili neskoršie na území Českej republiky na svojom panstve v Ronspergu, ktorý sa v súčasnosti nazýva Poběžovice. Po rozpade Rakúsko-Uhorska získal československé občianstvo. Jeho prvá manželka bola Ida Roland Klausnerová, rakúska herečka židovského pôvodu, ktorá mu pomáhala pri zakladaní Paneurópskeho hnutia. Po jej smrti v roku 1951 sa oženil ešte 2-krát.  
R. N. Coudenhove – Kalergi bol československým občanom po vzniku Československa a bol ním až do svojho odchodu do Švajčiarska. Potom, od roku 1939, sa stal občanom Francúzska. V rokoch 1940 až 1946 pôsobil ako profesor modernej histórie v Spojených štátoch amerických v New Yorku. Po návrate do Európy žil od roku 1946 vo Švajčiarsku.   Vlastné potomstvo nemal. A ako vidíme, nemal ani rodné korene. Miešanec, ktorý menil občianstvo.
Riešením pre Európu je koniec menších štátov
R. N. Coudenhove-Kalergi vo svojej knihe Pan-Európa vníma vtedajšiu Európu len ako chaos národov a štátov a zdroj budúcich vojen. Vo svojej knihe  uvádza:

Každý kultúrny človek musí pracovať na tom, aby tak, ako je náboženstvo dnes, národnosť bola zajtra súkromnou záležitosťou každého človekaBudúca odluka národnosti od štátu bude rovnako veľkým kultúrnym činom, ako odluka cirkvi od štátu. Pojem „štátneho národa“ sa prežije rovnako, ako pojem „štátnej cirkvi“, a ustúpi pred zásadou: slobodná národnosť v slobodnom štáte.“

 Je toto však sloboda? Aká je to sloboda, keď druhý rozhoduje o tom, čo je pre nás lepšie? Kde zobral presvedčenie, že práve on vie najlepšie, čo je pre ľudí dobré a správne?

Plán nahradenia rozmanitosti národov rozmanitosťou osobností

Kalergiho vízia :„Človek vzdialenej budúcnosti bude miešanec. Dnešné rasy a kasty padnú za obeť rastúcemu prekonávaniu priestoru, času a predsudkov. Euroázijsko-negroidná rasa budúcnosti, podobná navonok staroegyptskej rase, nahradí rozmanitosť národov rozmanitosťou osobností.“

Ďalšie vyjadrenie Kalergiho na zamyslenie:

Rasa budúcnosti, navonok podobná staroegyptskej rase, nahradí rozmanitosť národov rozmanitosťou osobností. 

Rasy a triedy zaniknú v dnešnom zmysle slova, osobnosti zostanú.“  Plán nahradenia rozmanitosti národov.

Stránka  https://sk.thpanorama.com     uvádza: „Plánované vyhladzovanie bielej rasy prostredníctvom rôznych akcií: podpora multikulturalizmu a masívneho prisťahovalectva černochov, Aziatov, moslimov, Latinských Američanov a Američanov s cieľom podporiť miscegenáciu.  Mestizaje ( termín označujúci miešanie rás a kultúr, predovšetkým medzi pôvodným domorodým obyvateľstvom (Indiánmi) a európskymi kolonizátormi, hlavne Španielmi a Portugalcami)    by boli mechanizmom na vytvorenie pasívnej populácie, slabej, ľahko manipulovateľnej, predvídateľnej, neschopnej odhaliť sa a s nižším charakterom a inteligenciou. Zrušenie práva na sebaurčenie národov. Eliminácia etnických separatistických hnutí.  Eliminácia národov masovou migráciou.  Jediná trieda, ktorá bude schopná ovládať a kontrolovať tento počet jednotlivcov, by boli členovia židovskej šľachtickej elity (utopický rasizmus)“

R. N. Coudenhove-Kalergi poukazuje na zásadu rovnoprávnosti všetkých národných jazykov, avšak všetky európske štáty by sa mali odhodlať na zavedenie anglického jazyka ako povinného jazyka, najprv na stredných školách, a následne aj na základných školách. Anglický jazyk ako medzinárodný dorozumievací jazyk by predstavoval pomocný jazyk pre každého Európana.R. N. Coudenhove-Kalergi je autorom knihy Praktický idealizmus, vydanej vo vydavateľstve Pan-Europa Verlag v roku 1925.

Aj to sa udialo.   Od septembra 1990 dostali stredné školy možnosť vyučovať západné jazyky vrátane angličtiny ako hlavný cudzí jazyk. Od roku 2008 bolo reformou zavedené vyučovanie anglického jazyka od 3.ročníka ZŠ. Neskôr sa výučba anglického jazyka stala novelou školského zákona povinná a musel každý žiak na základnej škole začať s angličtinou najneskôr od 3. ročníka a plynule v nej pokračovať ako v prvom cudzom jazyku na strednej škole. Od roku 2005 je na stredných školách  povinná maturitná skúška z cudzieho jazyka, a teda prevažne angličtiny (test, slohová práca, ústna skúška pred komisiou).

Počet vyučovacích hodín slovenského jazyka a čítania v slovenskom jazyku sa znížil o počet  hodín cudzieho jazyka.    Na štvorročnom gymnáziu s vyučovacím jazykom slovenským je pre predmet slovenský jazyk a literatúra štátom stanovená povinná minimálna dotácia 12 vyučovacích hodín za celé štúdium. Pre prvý cudzí jazyk (zvyčajne angličtinu) zákonom stanovené minimum 14 vyučovacích hodín týždenne za celé štúdium, t.j.si škola môže tento počet rozdeliť na 4 roky. To sú priemerne 3 vyučovacie hodiny slovenského jazyka týždenne a 3 až 4 hodiny angličtiny týždenne. Druhý cudzí jazyk  3 hodiny týždenne. Po sčítaní dostávame 3 vyučovacie hodiny rodného slovenského jazyka (stačí to?!) a minimálne 6 hodín cudzieho jazyka. Samozrejme, treba ovládať cudzie jazyky a najmä angličtinou sa dnes dorozumieva svet. Len aby to nebolo na úkor kvality ovládania rodného jazyka. Sú štáty, v ktorých je angličtina zavedená ako druhý úradný jazyk.

R. N. Coudenhove-Kalergi ako duchovný otec Európskej únie

European Society Coudenhove – Kalergi (Európska spoločnosť Coudenhove – Kalergi) je spoločnosť spojená s udeľovaním Európskej ceny Coudenhove – Kalergi. Získať túto cenu možno každé 2 roky za mimoriadny prínos v procese európskeho zjednocovania. 

R. N. Coudenhove-Kalergi založil v roku 1923 Pan-Európsku úniu, a bol jej prezidentom až do svojej smrti. Jej prvé sídlo bolo v Rakúsku vo Viedni, a v súčasnosti sa nachádza vo Švajčiarsku v Ženeve. Súčasne organizoval aj prvý Pan-Európsky kongres, ktorý sa konal v roku 1926 vo Viedni a zúčastnilo sa na ňom 2000 delegátov z 24 štátov. V roku 1947 založil Európsku parlamentnú úniu a stal sa generálnym sekretárom tejto organizácie. Následne, v roku 1953, sa stal prezidentom Európskeho hnutia. Bol iniciátorom vytvorenia Rady Európy, ktorá vznikla v roku 1949.

Zaslúžilí budovatelia Európskej únie: Medzi ocenených prominentov sa dostali napríklad Otto von Habsburg, bývalý predseda Paneurópskej únie, Angela Merkelová, bývalá nemecká kancelárka, Herman Van Rompuy, bývalý predseda Európskej rady, Jean-Claude Juncker, bývalý predseda Európskej komisie, alebo Ibrahim Rugova, bývalý kosovský prezident.

Zaujímavé je aj personálne zloženie a funkcie členov Európskej spoločnosti Coudenhove-Kalergi. Z jej internetovej prezentácie vyplýva, že medzi niekoľkých členov jej rady bez portefeuille boli zaradení aj Daniel Herman, bývalý český minister kultúry, bývalý hovorca Českej biskupskej konferencie a laicizovaný katolícky kňaz, a Mikuláš Dzurinda, bývalý slovenský premiér.

Aký bol však človek, ktorého meno nesie cena pre najvýznamnejších podporovateľov Európskej únie? Aké boli jeho skutočné postoje a hodnotový systém, ktoré mali zásadný vplyv na podobu projektu európskeho zjednocovania?

Duchovný otec Európskej únie a vplyv slobodomurárov

Slobodomurárske zdroje uvádzajú, že R. N. Coudenhove-Kalergi požiadal o členstvo v slobodomurárskej lóži Humanitas v Rakúsku, vo Viedni, dňa 3. septembra 1921, teda vo veku 26 rokov. Uvedená slobodomurárska lóža je jednou z najstarších v Rakúsku. Môžeme teda povedať, že jeho cieľom bola zjednotená, multikultúrna Európa, jeho vyjadrenia evokujú genocídu bielej rasy. Elita by mala ovládať a kontrolovať Európu a  pasívnu a manipulovateľnú populáciu. Jeho ideály a plán bolo vytvoriť Paneurópsku úniu, ktorá sa neskôr stala Európskou úniou.
Sledujeme, že krok za krokom sa tieto ciele plnia.
R. N. Coudenhove-Kalergi navrhol hymnu Pan-Európy pre Radu Európy (stala sa ňou v roku 1972, v roku jeho úmrtia). Následne sa, od roku 1985, stala hymnou Európskych spoločenstiev a od roku 1993 hymnou Európskej únie.

Vo svojej žiadosti poukázal na dôvody spočívajúce v želaní a cieľoch založených na službe ľudstvu, aby ľudia boli šťastnejší a dokonalejší.

Aké vznešené slová… No kde zobral človek bez koreňov, príslušnosti k národu patent na rozum, keď si myslel, že ľudia s koreňmi a príslušnosti k národu budú šťastnejší a dokonalejší realizovaním jeho ideálov? Či študoval eugeniku a prišiel na spôsob  „zvýšenia  genetickej kvality ľudskej populácie premiešaním rás“ tak, aby boli ľudia šťastnejší a dokonalejší? Kto tomu verí! „Ži a nechaj žiť!“ by malo byť krédom každého človeka.

Sám Kalergi  uviedol, že nemá žiadnu výlučnú príslušnosť k niektorému národu, rase, alebo kaste, a to vzhľadom na svoje rodinné pomery a predkov. Sám seba vníma ako kozmopolitu s najširšou mierou tolerancie pre cudzincov, a ako človeka bez národných a sociálnych predsudkov. Vyjadril svoju vieru v potrebu duchovných a morálnych vodcov pre ľudstvo. Čiže on a jemu podobní.

A takto to pokračuje. Krok za krokom.  Vždy je tu niekto, kto si myslí (a vie  kvetnato rozprávať a  z vyretušovaných bilboardov sa usmievať), že vie lepšie, kedy budú ľudia šťastnejší a dokonalejší a čo je pre nás dobré a správne. No často je opak pravdou. Vodcovia a politici vždy robia to, čo je dobré najmä pre nich. A často na úkor obyvateľstva.

Slovensko potrebuje Slovákov! Namiesto zamestnávania cudzincov vytvorme podmienky pre Slovákov.

Každý rok odchádza mnoho mladých Slovákov študovať do zahraničia, najmä do Česka. A príliš veľa z nich sa už nevráti. Študujú na českých univerzitách,  po štúdiu si často  v Čechách nájdu dobre platenú prácu, získajú lepšie benefity a vybudujú si život tam, kde si ich vážia.  Česká republika si tak získava vzdelaných ľudí, do ktorých Slovensko investovalo celé roky.

A čo robíme my?

Namiesto toho, aby sme vytvorili podmienky, ktoré mladých ľudí udržia doma, len bezmocne sledujeme, ako nám odchádza najcennejší kapitál – mladá, vzdelaná a schopná generácia. Každý absolvent, ktorý odíde do zahraničia a už sa nevráti, je stratou pre celé Slovensko. Strácame odborníkov, inovátorov, zdravotníkov, učiteľov, inžinierov aj podnikateľov – ľudí, ktorí mohli rozvíjať našu krajinu.

Zároveň firmy čoraz častejšie zapĺňajú voľné pracovné miesta ľuďmi zo zahraničia. Tí tiež prichádzajú za lepším životom – presne z rovnakého dôvodu, prečo naši mladí odchádzajú do Česka, Rakúska či Nemecka. Nie je to ich chyba. Je to zrkadlo toho, že Slovensko nedokáže udržať vlastných ľudí. Alebo ani nechce udržať?

Krajina, ktorá nedokáže ponúknuť budúcnosť vlastným absolventom, si nemôže hovoriť, že napreduje.

Najsmutnejšie je, že tento odliv mozgov už mnohí považujú za normálny. Nie, nie je to normálne. Je to dôsledok rokov zanedbávania školstva, ekonomiky a pracovného prostredia. Zámerne? Aby bol dôvod cez národné víza otvoriť dvere cudzincom a  navoziť ich k nám? Premiešať Slovákov?

Je povinnosťou štátu a ľudí vo vláde, aby podporovali Slovákov, aby nemuseli odchádzať za prácou do zahraničia. Nie vychovávať mladých pre zahraničie, ale udržať ich doma. Slovensko potrebuje Slovákov.

Ak sa nezmení prístup štátu, budeme aj naďalej vychovávať  mladých ľudí pre cudzie krajiny. A pracovné miesta Slovákov získajú cudzinci. Či je to zámer? Účet za to raz zaplatíme všetci.

Zdroj:  https://sk.thpanorama.com/articles/historia/plan-kalergi-antecedentes-y-en-qu-consisti.html

   Send article as PDF   

Check Also

Šokující výpověď zdravotní sestry, co se dělo za covidu. . . a byly za to super prachy

Starší video, které stojí za zhlednutí, mluví v něm zdravotní sestra. Mluví v něm o …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *