Číslo 666 sa tradične spája so šelmou, diablom, zlom.
V 13. kapitole Zjavenia Jána nachádzame verš 18, ktorý vyvoláva otázky už celé stáročia:
„18V tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy; je to číslo človeka a jeho číslo je šesťstošesťdesiatšesť.“
Zdroj: https://mojabiblia.sk/svatepismo/66/zjavenie-apostola-jana-kapitola-13/katolicky-preklad/
Čo ak sa však na tento biblický symbol pozrieme z iného uhla pohľadu? Nie cez strach, náboženstvo, ale cez vedu, biológiu a filozofiu.
Čo ak sme celé stáročia hľadali zdroj zla na nesprávnom mieste, niekde vonku mimo nás? Čo ak odpoveď na záhadu čísla 666 (šesťsto šesťdesiatšesť / šesť šesť šesť) nemusíme hľadať v bytosti zvanej diabol, ale v samotnej podstate človeka?
Uhlík – základná stavebná jednotka života
Uhlík je základným chemickým prvkom života. Protónové číslo uhlíka (C) je 6. To znamená, že každý atóm uhlíka má vo svojom jadre presne 6 protónov.
Každý atóm uhlíka má teda:
- 6 protónov
- 6 neutrónov
- 6 elektrónov >>>šesť – šesť – šesť >>> 6 – 6 – 6 , teda „ 666“ . Nie je to zaujímavá zhoda?
Ľudské telo je založené na uhlíkovej chémii (organická chémia). Uhlík je základným stavebným prvkom organických molekúl, z ktorých je vytvorený život. Je základným stavebným kameňom každej bunky, tkaniva a orgánu, DNA. Bez uhlíka by neexistovala biologická štruktúra človeka v podobe, v akej ju poznáme. Človek je teda z biologického hľadiska uhlíkovou bytosťou.
Človek, ktorého biblický text spája s číslom 666 (číslo človeka), je zároveň biologickou bytosťou, ktorej základná organická chémia stojí na uhlíku. Je teda 666 symbolom hmotného tela človeka?
(Samozrejme, samotná číselná zhoda nedokazuje, že biblický autor myslel práve na atóm uhlíka. Je však zaujímavým podnetom na zamyslenie.)
Človek ako šelma vlastnej prirodzenosti?
Človek je súčasťou prírody. Má biologické potreby, pudy, inštinkty, túžby a emócie. Potrebuje jesť, piť, dýchať a získavať energiu. Jeho telo podlieha biologickým a fyzikálnym zákonom. Ale človek má aj schopnosť uvedomovať si vlastné konanie. Dokáže milovať, pomáhať, tvoriť a chrániť. Rovnako však dokáže nenávidieť, klamať, manipulovať, ubližovať a ničiť.
Je teda možné, že šelmu nemusíme vždy hľadať ako vonkajšiu bytosť. Môžeme sa zamyslieť nad tým, či tento symbol nepredstavuje určitú stránku samotného človeka – jeho neovládané pudy, túžby, sebectvo a schopnosť konať proti druhým.
Ľudia často pripisujú svoje zlé rozhodnutia vonkajšej sile: „Diabol ma pokúšal. Zlý duch ma ovládol. Nemohol som si pomôcť. Zlo prišlo zvonka…“
Nie je niekedy takéto vysvetlenie spôsobom, ako sa človek zbavuje vlastnej zodpovednosti?
Ak totiž všetko zlé, čo urobíme, pripíšeme pôsobeniu vonkajšej bytosti, nemusíme sa pozrieť do vlastného vnútra. Nemusíme priznať vlastnú chamtivosť, závisť, nenávisť, egoizmus, túžbu po moci ani vedomé rozhodnutie ublížiť druhému.
Možno by sme teda mali začať viac skúmať sami seba.
Zlo nemusí byť niečo, čo prichádza zvonka. Môže vyrastať z ľudských myšlienok, túžob, postojov a rozhodnutí. Ale to, že človeku napadne negatívna myšlienka, ešte neznamená, že je zlým človekom. Rozhodujúce je to, ako s ňou naloží a následne aké konanie si zvolí.
Možno by sme sa preto mali menej zaoberať tým, kto nás pokúša, a viac tým, prečo sa rozhodujeme tak, ako sa rozhodujeme. Máme slobodnú vôľu.
Slobodná vôľa je skutočná skúška človeka
Človek nie je iba biologický stroj. Má schopnosť premýšľať o svojich rozhodnutiach, hodnotiť ich a v mnohých situáciách voliť medzi rôznymi možnosťami. Naše rozhodnutia ovplyvňuje genetika, výchova, prostredie, psychika aj životné skúsenosti. Ale to však neznamená, že za svoje konanie nenesieme zodpovednosť. Ak konáme dobro, je to vyjadrenie našich hodnôt. Ak vedome konáme zlo, nesieme za to vlastnú zodpovednosť.
Možno je teda najväčšia záhada čísla 666 v nás samotných.
Predstavme si, že číslo 666 čítame ako symbol hmotného, biologického človeka. Človek – uhlíková bytosť, ľudské telo vytvorené z hmoty, jeho život závisí od prírody, potrebuje hmotnú potravu (poživeň), energiu. Človek je aj bytosťou, ktorá premýšľa, cíti, tvorí, vytvára hodnoty, rozhoduje sa a nesie následky svojich činov. Človek by mal mať schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom, mať svedomie. Dokáže milovať, odpúšťať, hľadať pravdu, klásť si otázky o zmysle života a uvedomovať si dôsledky svojich rozhodnutí.
Preto by sme nemali živiť iba svoje hmotné telo, ale aj svoju duchovnú podstatu. Nemali by sme celý život venovať naháňaniu sa za majetkom, peniazmi, pohodlím, postavením či uspokojovaním telesných (hmotných) potrieb. Ak sýtime iba telo a zanedbávame ducha, môžeme byť navonok bohatí, no vnútorne prázdni. Môžeme vlastniť množstvo vecí, a predsa nám môže chýbať to najpodstatnejšie – pocit naplnenia, harmónie a zmyslu života.
Tak ako telo potrebuje potravu, aby nezomrelo od hladu, aj naša duša potrebuje svoju výživu – lásku, poznanie, múdrosť, súcit, pokoru, pravdu, vnútorný pokoj a zmysluplné vzťahy.
Skutočná rovnováha človeka spočíva v tom, že sa stará o obe svoje stránky – hmotnú aj duchovnú. Telo nám umožňuje žiť v hmotnom svete, ale to, čo dávame do svojho vnútra, určuje, akými ľuďmi sa stávame.
Lebo človek by nemal celý život iba zhromažďovať to, čo raz zanechá na tomto svete, ale predovšetkým rozvíjať to, čo ho robí Človekom.
Čo ak sme si teda počas dejín vytvorili predstavu vonkajšieho vinníka aj preto, aby sme nemuseli vždy čeliť sami sebe? Čo ak najväčšou výzvou nie je teda bojovať proti nejakému vonkajšiemu zlu, ale naučiť sa rozpoznávať a ovládať vlastné deštruktívne sklony?
Možno by sme sa namiesto večného hľadania diabla mali konečne naučiť pozerať do zrkadla. Otázka nemusí teda znieť, kde a kto je šelma. Otázka môže znieť: čo v sebe človek „živí“ a akým smerom sa rozhodne ísť? Zodpovednosť za to, akými ľuďmi sa stávame, nemôžeme jednoducho preniesť na niekoho iného.
A možno práve v tom spočíva jedna z najväčších výziev ľudskej existencie: spoznať samého seba a naučiť sa vedome rozhodovať o tom, akým smerom povedieme svoj život. Žiť život a rozhodovať sa správne. Máme predsa slobodnú vôľu.
(Nechceme tvrdiť, že sme objavili pôvodný význam čísla 666 v Biblii. Táto úvaha je iným, symbolickým pohľadom. a možno stojí za zamyslenie.)
