Babylon bol významným mestom v oblasti južnej Mezopotámie (Medziriečie – územie medzi riekami Eufrat a Tigris), územie známeho Sumeru, v biblii sa spomína ako krajina Šineár/Šinár, dnešný Irak.
Babylon sa preslávil rozvinutou civilizáciou, architektúrou, obchodom, mocou. V dejinách sa stal symbolom veľkej ríše, ktorá sústreďovala bohatstvo, vedomosti aj politickú moc. Obyvatelia hovorili jedným jazykom, mali vyspelú kultúru.
Medzi architektonické skvosty patrili Ištarina brána, ktorá bola 15 m vysoká a 30 metrov široká, jej pôvodné základy siahali 14 metrov pod zem (originál sa dnes nachádza v Pergamonskom múzeu v Berlíne, v Nemecku).
Ďalší architektonický skvost boli Visuté Semiramidine záhrady (jeden zo siedmich divov starovekého sveta, zikkurat (stupňovitá chrámová veža), ktorá sa stala historickou predlohou pre biblický príbeh o Babylonskej veži, ktorá mala podľa biblie (Starý zákon) vraj siahať “ až do nebies“. Išlo o plánovanú majestátnu stavbu ako symbol jednoty, symbol vlastnej sily a sebestačnosti.
Babylonský kráľ Nabukadnesar mal vďaka svojim vojenským výpadom pracovnej sily viac ako dosť a zo všetkých podrobených území dal priviesť množstvo otrokov. Takže preslávenú Babylonskú vežu mali stavať tisíce ľudí z rôznych oblastí, rôznych jazykov, a tak je pravdepodobné, že si navzájom nerozumeli.
No v biblii sa tento jav vysvetľuje tak, že Boh sa rozhodol „pomiešať im jazyky a zabrániť im v stavaní veže“. Zaujímavý je verš z Knihy Genezis 11:7 „PoďME teda DOLU a zmiatnime im reč, aby si navzájom nerozumeli.“ Žeby žiarlivý boh? Či iba obava z rozvíjajúcej sa silnej ríše? Kto sa to vlastne obával a čoho v skutočnosti?
Biblia hovorí, že Boh stvoril ľudí na svoj obraz. No pravda je, že človek stvoril Boha na svoj obraz. Žiarlivého, hnevlivého, pomstivého. Keď čítame bibliu, Bohu prisudzovali ľudia zodpovednosť za všetko, čo sa udialo. V skutočnosti každý je zodpovedný sám za seba, každý sa rozhoduje sám z vlastnej slobodnej vôle.
Prečo by teda Boh motal ľudom jazyky, aby nemohli dostavať stavbu? Veď historické architektonické skvosty by mali byť pýchou, čo ľudia vo svojich dejinách dokázali vybudovať svojím umom a ťažkou prácou. Mnohé stavby sa zachovali dodnes.
Mimochodom Burj Khalifa v Spojených arabských emirátoch, v súčasnosti najvyššia stavba na Zemi, dokončená v r. 2010 pomocou moderných technologických postupov a zariadení, má 828 metrov. Zatiaľ stále stojí.
Tak kto bol ten boh, alebo tí „bohovia“? Kto sa v skutočnosti rozhodol zničiť NASTOLENÍM CHAOSU tak silnú ríšu? A prečo? Keďže sa stretli tisícky ľudí z rôznych oblastí, s rôznymi jazykmi či dialektom a nerozumeli si navzájom, vznikali nedorozumenia, problémy, vzájomné konflikty a následne chaos.A tak sa veža nedostavala.
No biblická interpretácia pomotania jazykov a následne nedostavania veže sa stále učí v školách na náboženstvách, ako to vysvetľovali jej autori, resp. ako chceli, ako to má byť ľudom sprostredkované.
Dnes to už možno nie je dôležité, prečo nebola veža dostavaná. No môže to mať súvis s Európou a migráciou, najmä keď vidíme podobu so starovekým Babylonom, kde premiešaním jazykov (rozumej rás a národov), nastolením chaosu zničili to veľkolepé, čo ľudia roky budovali. Zjavenie 18:2: „Padol, padol veľký Babylon!“ Zničila ho závisť. A závisť plodí nenávisť. A nenávisť môže byť impulzom k zničeniu toho, čo má ten druhý.
Práve migráciou, navozením, prisťahovaním, záplavou migrantov, s veľkým predpokladom premiešavaním rás, oslabením kultúr, jazykov sa môže zničiť Európa. Ale prečo by to niekto robil schválne? Zo závisti, z nenávisti, z pomsty.
A čo ak sa inšpiroval? Keď to zafungovalo a zničilo veľký Babylon, prečo by to nefungovalo aj dnes? Inšpiroval sa teda niekto práve týmto príbehom v duchu:
„Otvorme hranice, navláčme migrantov do Európy a oslabíme ju kultúrne a nazveme to kultúrne obohacovanie. Oslabíme ju geneticky (rasové premiešanie, oslabenie až zničenie bielej rasy), nábožensky ( moslim si môže zobrať za ženu kresťanku, no deti budú určite moslimovia, väčšinou po otcovi). Zaplaťme prevádzačov a využime pohostinnosť, súcit naď ľudmi, ktorí hľadajú lepšiu budúcnosť. Frázy ako „Európa starne, vymiera“ > preto treba otvoriť dvere novým, mladým prisťahovalcom, či „nedostatok pracovnej sily“, zaberú a ľudia uveria, keď to budú denne počúvať v správach či čítať v článkoch na internete. Neuvažujú, nepremýšľajú. Len prijímajú informácie ako hotovú pravdu. Motivujme najmä mužov lepšími zárobkami, lepším sociálnym systémom v Európe, sociálnymi dávkami, podporami, dotáciami, ktoré sa postarajú o ich deti (moslim má dovolené mať 4 manželky, čo je predpoklad veľa potomkov), aby vôbec chceli opustiť svoje rodiská, domovy, zem predkov. Migrácia a miešanie etník tak oslabí identitu národov. Nastoľme Nový Babylon“.
Babylon (Bábel) sa spája so zmätkom a rozdelením. Tak sa pýtam: Chce tu niekto nastoliť „Nový Babylon“ oslabovaním národov, ich premiešaním a vytvoriť chaos? Chaos predsa oslabuje. Najmä, keď to niekto robí so zámerom a vie, čo robí. Ak sa pozeráme na zničenie Babylonskej veže symbolicky, Babylon môže byť aj metaforou súčasnej globalizácie.
Globalizácia je proces postupného prehlbovania vzájomnej prepojenosti (rozumej premiešaním) aj medzi kultúrami ľuďmi na celom svete.
Oslabovanie miestnych tradícií, aby náhodou neurazili a nepohoršili návštevníkov, ktorí sa tu však usadia natrvalo. Hrozí zánik menších jazykov, načo ich treba? Veď angličtinou sa dorozumejú už dnes skoro všetci, najmä mladšie ročníky. Po maďarčine, nemčine, ruštine bol do škôl v r.2008 zavedený povinný anglický jazyk na úkor počtu vyučovacích hodín slovenského jazyka. Angličtina je povinný jazyk už od 3.ročníka základných škôl, učia sa ju deti už od 1.ročníka, z angličtiny už je povinná maturitná skúška.
Hrozí postupné vytrácanie regionálnej identity, folklór sa stane len turistickou atrakciou, spomienkou na minulosť, národy stratia časť ak nie úplne svoju jedinečnosť. Aj v tom pomáha riadená migrácia, čo môže znamenať koniec kultúrnej pestrosti. Volajú to „vzájomné obohacovanie“.
No nastolením novodobého Babylonu ako chaosu, pomiešaním rás a národov by sa zmazali rozdiely, zanikla by jedinečnosť. V takomto výklade sa môže migrácia, kultúrne premiešavanie alebo vznik globálnej kultúry považovať za súčasť „Nového Babylonu“.
Práve rozmanitosť vytvorila bohatstvo ľudskej civilizácie, kde každý národ si vyvinul vlastné umenie, hudbu, architektúru, tradície, folklór, kultúru, jazyk. A riadenou migráciou toto všetko rokmi zanikne.
Treba skúmať a klásť si otázky, kto je vo vedení jednotlivých štátov, keď toto dopustia a koho nariadenia poslúchajú.
V EÚ sa inšpirovali. Nie je náhoda, že parlament EÚ je v „Babylonskej veži“.
