Kúpele Trenčianske Teplice
– patria medzi najstaršie kúpeľné miesta na Slovensku.
Prvý zápis o teplých prameňoch je z roku 1247. V období trinásteho až šestnásteho storočia patrili Trenčianske Teplice aj pramene panovníkom trenčianskeho hradu. Najväčšiu zásluhu na rozvoji kúpeľov Trenčianske Teplice mala rodina llésházyovcov, ktorej patrili 241 rokov. V tom čase boli kúpele jednými z najvýznamnejších v Rakúsko – Uhorsku.
V roku 1836 ich získal bankár Juraj Sina a začal systematicky budovať významné kúpeľné centrum. Z malej kúpeľnej lokality sa postupne stalo jedno z najvýznamnejších kúpeľných miest v Uhorsku a neskôr v Československu. Po desaťročiach súkromného vlastníctva však kúpele, podobne ako veľká časť slovenského hospodárstva, prešli po roku 1948 pod kontrolu štátu.
Do roku 1989 to boli významné štátne kúpele v Československu, prevádzku zabezpečoval štát, boli súčasťou štátnej zdravotnej starostlivosti a rekreácie. Po zmene režimu prišla transformácia a privatizácia.
Od roku 1990 postupne kúpeľné zariadenia prechádzali na akciové spoločnosti.
Od štátneho majetku opäť k súkromnému vlastníkovi
r. 1995 – vznik akciovej spoločnosti Kúpele Trenčianske Teplice, nadviazala na činnosť štátnych kúpeľov. (Termálne Kúpele Teplice).
r. 2007 – začala pôsobiť v kúpeľoch spoločnosť BEGRAM s.r.o. a získala majoritný vplyv, mesto si stále ponechalo malý podiel.
BEGRAM vstupuje do hry
Práve tu sa začína spájať príbeh Zoroslava Kollára s príbehom kúpeľov. Kollár nebol človekom, ktorý by do kúpeľov prišiel až v momente ich údajnej záchrany. Predtým pôsobil v štruktúrach spoločnosti BEGRAM, teda firmy, ktorá už mala v kúpeľoch svoje vlastnícke záujmy. Neskôr sa presunul priamo do vedenia kúpeľov. Podľa verejne dostupných údajov Kollár pôsobil v predstavenstve Kúpeľov Trenčianske Teplice približne štyri roky. V tomto období bol človekom, ktorý mal priamy prístup k rozhodovaniu o fungovaní spoločnosti.
Od 24.8.2013 do 18.6.2014 sa stáva Zoroslav Kollár členom predstavenstva spoločnosť Kúpele Trenčianske Teplice, a.s.
Zjednodušene > Zoroslav Kollár > BEGRAM > získanie väčšinového podielu v Kúpele Trenč.Teplice > vplyv na riadenie kúpeľov.
Bola to záchrana alebo obchodný úspech?
Kúpele pravdepodobne potrebovali investície a modernizáciu. Každý veľký podnik po privatizácii potrebuje kapitál, manažment a rozvoj. No čo bolo výsledkom celého procesu?
Z pohľadu investora nejde o „záchranu“. Ide o získanie vlastníckeho podielu, možnosť rozhodovať o strategickom smerovaní firmy, kontrolu nad hospodárskymi výsledkami a vplyv na budúcnosť významného kúpeľného majetku.
Hlavným príbehom nebol boj o záchranu kúpeľov, ale úspešná cesta k získaniu rozhodujúceho vplyvu nad lukratívnym majetkom.
Takže jeho dnešného tvrdenie, že zachránil kúpele, je iba politické vyjadrenie v jeho predvolebnej kampani.
Samotná existencia vlastníckych a personálnych prepojení neznamená, že došlo k porušeniu zákona alebo k nekalému konaniu. No pri ľuďoch, ktorí neskôr vstupujú do politiky, je úplne legitímne skúmať ich podnikateľskú minulosť, časovanie rozhodnutí a to, komu jednotlivé kroky priniesli najväčší prospech.
Príbeh Trenčianskych Teplíc tak nie je iba príbehom o obnove kúpeľov. Je aj príbehom o tom, ako sa na Slovensku prelínajú privatizácia, podnikateľský vplyv a politický marketing.
Záchrana kúpeľov alebo získanie vplyvu?
Pri politickej prezentácii Kollár používa jednoduchú vetu: „Zachránil som kúpele Trenčianske Teplice.“
Ak bol hlavný cieľ iba záchrana kúpeľov, prečo bol taký dôležitý následný rast vlastníckeho podielu?
Štyri roky v predstavenstve, potom väčšinová kontrola. Najskôr BEGRAM získava pozíciu v kúpeľoch >potom človek spojený s BEGRAM-om vstupuje priamo do vedenia kúpeľnej spoločnosti > následne BEGRAM posilňuje svoju vlastnícku kontrolu.
Výsledkom nebola iba „stabilizácia“ kúpeľov. Výsledkom bola aj rozhodujúca vlastnícka pozícia jedného súkromného subjektu.
Podnikateľský svet funguje inak. Investor, ktorý vstupuje do firmy, nekupuje iba problém. Kupuje aj potenciál.
Kupuje možnosť rozhodovať.
Kupuje vplyv.
Kupuje budúce ekonomické výsledky.
Kúpele Trenčianske Teplice nie sú obyčajný podnik. Sú značkou s viac ako 180-ročnou tradíciou, nehnuteľnosťami, pozemkami, liečebnými kapacitami a významným postavením v slovenskom cestovnom ruchu.
V tomto príbehu nešlo o záchranu tradičného kúpeľného podniku, alebo o premyslené budovanie vlastníckeho vplyvu.
A vlastnícke vzťahy majú ďalšiu stránku. Nie je to iba o tom, kto vloží peniaze do firmy.
Je to aj o tom, kto získa kontrolu nad jej budúcou hodnotou.
A pri kúpeľoch nejde iba o liečenie pacientov.
Ide o:
- lukratívne nehnuteľnosti,
- pozemky,
- historické budovy,
- značku s medzinárodným menom,
- príjmy z kúpeľnej prevádzky,
- možnosť rozhodovať o ďalšom smerovaní spoločnosti. Kontrola.
Záchrana Slovenska alebo získanie kontroly?
Aký je skutočný cieľ Zoroslava Kollára, keď vstúpil do politiky, založil vlastnú politickú stranu a uchádza sa o dôveru voličov?
Oficiálna odpoveď je jasná. Tvrdí, že chce zmeniť Slovensko, priniesť spravodlivosť a napraviť pomery. Takto svoju politickú misiu prezentuje aj jeho strana. (Právo na pravdu)
Pri pohľade na jeho doterajšiu podnikateľskú kariéru sa však ponúka aj iná interpretácia.
Nejde o záchranu. Ide o kontrolu.
V podnikaní bolo cieľom získať rozhodujúci vplyv nad firmami a majetkom. V politike je najväčším zdrojom vplyvu štát.
Politická moc totiž neznamená iba prijímanie zákonov. Znamená možnosť rozhodovať o fungovaní štátu, obsadzovaní významných funkcií, smerovaní verejných financií, personálnych nomináciách či nastavovaní pravidiel.
Ak sa pozrieme na doterajší spôsob, akým Zoroslav Kollár budoval svoj vplyv v podnikaní, je legitímne pýtať sa, či dnes nesleduje podobný cieľ aj v politike.
Každý volič by si mal položiť jednoduchú otázku:
Je hlavnou motiváciou vstupu do politiky služba verejnosti, alebo snaha získať čo najväčší politický vplyv?
