piatok , 30 januára 2026

Prípad Daniela Bombiča nie je náhodným procesným zlyhaním štátneho aparátu, ale precízne načasovanou operáciou, ktorú môžeme definovať ako politické inžinierstvo martýrstva(obete).

Ak sa na prípad udalostí súdneho procesu Daniela Bombiča pozrieme optikou roku 2026, je zjavné, že jeho uväznenie a následná procesná erózia obvinení nie sú výsledkom dôkaznej núdze, ale strategickou fázou prípravy na volebný cyklus 2027.

Systém, ovládaný hegemonickými subjektmi, si vytvára satelitné štruktúry – vidíme to na príklade strán ako Národná koalícia či SMS, ktoré v rámci politickej pragmatiky prijali funkciu satelitných entít Smeru. Tieto subjekty slúžia ako zberné nádoby pre radikálnejší elektorát, ktorý je pre SMER-SD už neúnosný, no v rámci parlamentnej matematiky nevyhnutný. Bombič bol „uložený do chladničky“ trestného stíhania nie preto, aby bol eliminovaný, ale aby bol politický opäť využtý.

V politickom marketingu totiž neexistuje silnejší mandát než status obete systému. Jeho uväznenie, paradoxne realizované v čase kulminácie jeho podpory určitej moci, slúžilo na vytvorenie legendy o prenasledovanom martýrovi. Týmto procesom sa z hlučného influencera stáva voliteľný politický subjekt s vysokým stupňom dôveryhodnosti u más, ktoré sú unavené mainstreamovým naratívom.

Procesná erózia, ktorú v súčasnosti v kauze Bombic sledujeme, je v skutočnosti aplikáciou doktríny vopred definovaných chýb. Nejde o diletantizmus prokurátorov, ale o sofistikované vytváranie procesných prekážok, ktoré v strategicky určenom momente umožnia súdnu rehabilitáciu bez toho, aby bol narušený politický cieľ. Každý nezákonný zatykač, každé porušenie práva na obhajobu v prípravnom konaní či každá procesná chyba pri extradícii sú v skutočnosti „časovanými bombami“, ktoré majú v roku 2026 explodovať v prospech obvineného.

Tento mechanizmus transformuje trestne stíhanú osobu na personu gratissima, ktorá sa v predvolebnom roku 2027 vráti do verejného priestoru nie ako omilostený delikvent, ale ako víťaz nad zneužívaným štátnym aparátom. Týmto spôsobom sa završuje cyklus politického martýrstva: uväznenie vytvorilo legendu, procesné chyby zabezpečili očistenie a výsledkom je politický produkt s obrovským výtlakom, pripravený na integráciu do satelitných štruktúr SMER-SD a jeho oligarchov.

Bombič tak nie je v opozícii voči systému, on je jeho najúspešnejším experimentom – riadenou alternatívou, ktorá v parlamentnej aritmetike roku 2027 zabezpečí stabilitu hegemonickej koalície. Je to čistá Logica frigida v praxi, kde právo ustupuje vyššej forme politického manažmentu a kde sa z náhod stáva precízna réžia. Homo nobilis vidí za oponu tohto divadla a chápe, že spravodlivosť v tomto kontexte nie je cieľom, ale len premennou v rovnici o udržaní moci.

Tu je rozbor tých najmarkantnejších chýb, ktoré poslúžili ako palivo pre jeho návrat:
1. Absurdita doručovania a právo na obhajobu
Jednou z najprimitívnejších chýb bolo doručovanie písomností. Systém sa tváril, že nevie, kde sa Bombič nachádza, hoci on denne streamoval pred tisíckami ľudí a jeho adresa v Londýne bola verejne známa.
Právna facka: Ak štát deklaruje, že niekto je „na úteku“, hoci dotyčný so štátom komunikuje a adresa je známa, dochádza k hrubému porušeniu práva na obhajobu. Takéto obvinenie stojí na hlinených nohách od prvej sekundy. Je to „chyba“, ktorú zistí aj študent prvého ročníka práva, nieto elitný prokurátor.
2. Procesná nezákonnosť zatykačov
Vydávanie európskych zatýkacích rozkazov (EZR) sprevádzali chyby, ktoré hraničia s diletantizmom.
Mechanizmus: Zatykače boli v určitých fázach vydávané na základe skutkov, ktoré v krajine, kde sa nachádzal (UK), nespĺňali podmienku obojstrannej trestnosti v takej intenzite, aby bolo možné vyžiadanie.
Štát vedome poslal do zahraničia žiadosť, o ktorej vedel, že ju britské súdy kvôli procesnej prísnosti skôr či neskôr napadnú. To nie je chyba, to je budovanie martýrskeho príbehu o „nezákonnom prenasledovaní“.
3. Zlučovanie a rozdeľovanie spisov (Chaos ako stratégia)
Ďalšou primitívnou, ale efektívnou metódou, bolo neustále presúvanie agendy medzi rôznymi útvarmi a prokurátormi.
Dôsledok: Vytvoril sa taký procesný chaos, že v určitom momente nikto nevedel garantovať zákonnosť jednotlivých lehôt. Keď sa potom spis „ustáli“, obhajoba má v rukách desiatky námietok na zaujatosť, procesnú nepríslušnosť a porušenie lehôt. Je to vopred pripravená cesta k zrušeniu obvinenia cez § 363 alebo iné opravné prostriedky.
4. Dôkazná bieda vs. Verejný naratív
Primitívnosť spočíva aj v tom, že obvinenia boli postavené primárne na výrokoch v streamoch, ktoré sú síce kontroverzné, ale v právnom štáte ťažko stíhateľné ako „zločin“.
Systém ho obvinil z vecí, pri ktorých dopredu vedel, že na súde neobstoja kvôli slobode prejavu. Prečo to urobili? Aby ho mohli nakrátko uväzniť, vyvolať mediálny lynč a potom ho nechať „hrdinsky“ vyhrať na procesných chybách.

V druhej časti si detailne a exekutívne rozoberieme právnu agóniu alebo senilitu Štefana Jarabina a jeho promiskuitný postoj k veci.
   Send article as PDF   

Check Also

Potkan Fico sa dohodol s Rothschildovcami a Slovensko ide zruinovať ešte viac vybudovaním predraženej americkej elektrárne

K tejto veci neprebehla opäť žiadna spoločenská diskusia, ani nemáme ako spoločnosť žiadne dáta či …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *