Marián Kuffa patrí medzi najznámejších a najvplyvnejších katolíckych kňazov na Slovensku. Oslovuje širokú verejnosť a prináša mu to mimoriadnu popularitu, získal si autoritu, vplyv. V posledných rokoch však jeho meno čoraz častejšie zaznieva aj v politických kampaniach a spoločenských sporoch.
Podľa čoho si vyberá témy, ku ktorým sa rozhodne verejne vystúpiť?
Marián Kuffa sa narodil v r.1959 v Kežmarku, v r.1994 začal pôsobiť ako rímskokatolický kňaz v Žakovciach a vybudoval Inštitút Krista Veľkňaza.
Postupom času sa Marián Kuffa začal výraznejšie angažovať vo verejných diskusiách o morálke, rodine a spoločenských hodnotách. Medzi jeho najvýraznejšie témy patria interupcie, registrované partnerstvá párov rovnakého pohlavia, rodová problematika a Istanbulský dohovor. Jeho vystúpenia bývajú emotívne, miestami veľmi ostré. Používa jednoduché prirovnania a výrazy, ktorými dokáže osloviť aj ľudí, ktorí bežne nesledujú politiku či spoločenské dianie.
Mnohí ľudia ho považujú za duchovnú autoritu. Jeho kázne a vystúpenia sa navyše šíria prostredníctvom sociálnych sietí, videí a podporovateľských profilov, ich dosah ďaleko presahuje hranice jeho farnosti.
A práve tu vzniká otázka, či jeho verejný vplyv zostáva výlučne duchovný, alebo sa z neho stal aj významný politický nástroj.
Marián Kuffa a jeho cesta do politiky cez iných
Marián Kuffa síce sám nevstúpil do parlamentnej politiky, jeho meno však zohralo významnú úlohu pri politickom pôsobení jeho príbuzných a spojencov. Písali sme o tom: Farár Kuffa sa znova zapája do politickej kampane, bude voliť protislovenskú SNS, počas COVIDu bol ticho – inenoviny
Jeho brat Štefan Kuffa sa stal poslancom Národnej rady už v roku 2012 na kandidátke OĽaNO.
V roku 2019 vznikol politický projekt Kresťanská demokracia – Život a prosperita, spojený so Štefanom Kuffom a neskôr Tomášom Tarabom. Jeho predstavitelia verejne nadväzovali na myšlienky farára Kuffu.
Zaujímavé je, že tento politický projekt sa najskôr približoval k SNS Andreja Danka, no vo voľbách v roku 2020 napokon jeho predstavitelia kandidovali na kandidátke Kotlebovej ĽSNS. Do parlamentu sa dostali Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a jeho syn Filip Kuffa, teda Mariánov synovec.
V roku 2023 táto trojica uspela opäť, tentoraz na kandidátke SNS. Marián Kuffa ich osobne a verejne podporoval aj pri ďalších politických vystúpeniach.
Pred eurovoľbami v roku 2024 podporil svojho brata Štefana, synovca Filipa, kandidátku SNS Romanu Tabák a pochvalne sa vyjadroval o ministrovi Tomášovi Tarabovi. Jeho zapojenie bolo natoľko výrazné, že spišský biskup František Trstenský verejne vyjadril sklamanie a smútok nad jeho politickým angažovaním. Samozrejme, nemožno presne určiť, koľko hlasov získali jednotliví politici zásluhou Mariána Kuffu. Je však zrejmé, že jeho meno, verejná podpora a morálna autorita boli súčasťou ich politickej prezentácie.
Keď duchovný poskytuje politickým kandidátom verejnú podporu, vzniká legitímna otázka, kde sa končí duchovné poslanie a začína politická agitácia.
Marián Kuffa, islam a priateľstvo s moslimským duchovným
Jedna z pozoruhodných pasáží rozhovoru Andreja Bána s Mariánom Kuffom z mája 2019 sa týka jeho vzťahu k ľuďom iných vierovyznaní.
Kuffa sa vyjadril, že na svojej fare prijal aj predstaviteľov odlišných náboženských smerov Hare Krišna, zvlášť zaujímavá je návšteva moslimského duchovného z Islamskej nadácie na Slovensku v decembri 2017, ktorého na faru priviedol práve Andrej Bán. Kuffa sa v rozhovore výslovne vyjadril, že je hrdý na priateľstvo s týmto moslimským duchovným, a zdôraznil spoločný abrahámovský základ kresťanstva a islamu. (Dialóg s Kuffom: o bombách liberalizmu, pravde a lži podľa Proroka, o Čaputovej, Kotlebovi, Harabinovi a Šefčovičovi — Denník N )
Ide o zaujímavé vyjadrenie človeka, ktorý v iných spoločenských otázkach vystupuje veľmi nekompromisne.
Samotné stretnutie však nemusí znamenať nič mimoriadne. Katolícky kňaz sa môže rozprávať či priateliť s moslimským duchovným. No môže to byť aj dôvod, prečo mlčí.
Zimný prístav v Bratislave a investície zo Spojených arabských emirátov
V novembri 2026 bol predstavený víťaz architektonickej súťaže developerská spoločnosť zo Spojených arabských emirátov (UAE) Eagle Hills na rozsiahlu premenu bratislavského Zimného prístavu.
Podľa zverejnených plánov má vzniknúť nová mestská štvrť s bývaním, kanceláriami, službami a verejnými priestormi. Celková plánovaná investícia dosahuje približne 1,25 miliardy eur.
Pozemky pritom majú zostať vo vlastníctve slovenského štátu. Dokedy? Otázne..
Je to obrovský urbanistický a ekonomický zámer, ktorý si zaslúži verejnú diskusiu o transparentnosti zmlúv, vlastníctve, financovaní, dopravných dopadoch a budúcom charaktere tejto časti Bratislavy.
Keďže investor pochádza zo Spojených arabských emirátov, islamskej krajiny, v spoločenskej diskusii sa objavujú aj otázky možnej zahraničnej migrácie a náboženskej infraštruktúry.
Na Slovensku doteraz neexistuje oficiálna účelovo postavená mešita. Moslimská komunita využíva najmä modlitebne a kultúrne centrá.
Samotná investícia spoločnosti z Emirátov nedokazuje, že sa do novej štvrte nasťahujú tisíce či desaťtisíce moslimov. Rovnako neexistuje potvrdený plán, podľa ktorého by súčasťou Zimného prístavu mala byť výstavba mešity. Zatiaľ. Neskôr tomu môže byť inak.
Počas letných mesiacov čelia obyvatelia Spojených arabských emirátov (UAE) extrémnym klimatickým podmienkam. Denné teploty sa bežne pohybujú v rozmedzí 40 až 45 °C, pričom počas najväčších horúčav môžu miestami presiahnuť aj 48 až 50 °C. Výrazné ochladenie často neprichádza ani v noci, keď teploty zostávajú na úrovni 29 až 34 °C.
Obyvatelia preto počas najhorúcejších častí dňa trávia veľkú časť času v klimatizovaných domácnostiach, kanceláriách, obchodných centrách a ďalších uzavretých priestoroch. Pobyt vonku a voľnočasové aktivity sa snažia presúvať predovšetkým do skorých ranných, večerných alebo nočných hodín, hoci aj vtedy bývajú teploty pomerne vysoké.
Práve extrémne letné horúčavy sú jedným z dôvodov, prečo mnohí obyvatelia emirátov počas leta vycestujú do zahraničia, často aj na dlhšie dovolenkové pobyty. Vyhľadávajú predovšetkým krajiny s miernejším podnebím, príjemnejšími teplotami, dostatkom zelene a možnosťami tráviť čas v prírode.
Jednou z potenciálne atraktívnych destinácií môže byť aj Slovensko, ktoré v porovnaní s emirátmi ponúka počas leta spravidla miernejšie klimatické podmienky, chladnejšie noci, lesy, hory a rozsiahle prírodné oblasti. Z tohto pohľadu môže byť zaujímavé nielen pre krátkodobú turistiku, ale aj pre dlhšie sezónne pobyty či investície do nehnuteľností. Jedným z takých miest môže byť aj Zimný prístav, v ktorom je plánovaná aj výstavba bytov.
V bratislavskom Zimnom prístave, o ktorého výstavbu má záujem emirátska spoločnosť Eagle Hills z UAE, sa podľa urbanistickej vízie z roku 2026 počíta približne so 7 300 až 7 400 bytmi.
-
Predpokladaný počet bytov: približne 7 324
-
Predpokladaný počet obyvateľov: 11 718 až 14 648
-
Rozloha pevninskej časti: približne 45 hektárov
-
Hustota zástavby: 160 až 165 bytov na hektár
Je teda dôležité, aby štát, samospráva a investor poskytovali verejnosti presné informácie o projekte. Kto bude vlastníkom bytov, komu budú predavané, budu vlastníkmi, nájomcami obyvatelia islamského vierovyznania? Budú požadovať vlastnú mešitu?
A kde je v tejto diskusii hlas Mariána Kuffu?
Marián Kuffa dokázal v minulosti mobilizovať verejnosť pri témach interupcií, registrovaných partnerstiev a Istanbulského dohovoru.
Dokázal verejne podporiť konkrétnych politikov a ovplyvňovať spoločenskú diskusiu aj mimo svojej farnosti.
Dokázal tiež prejaviť úctu a priateľstvo predstaviteľovi islamskej komunity.
Doteraz však nie je známe jeho konkrétne verejné stanovisko k plánovanej premene Zimného prístavu ani k jej prípadným migračným a náboženským súvislostiam.
To samo osebe neznamená, že o migrácii či islame nikdy nehovoril, alebo že má k pripravovanému projektu kladný či záporný postoj. Napriek tomu považujeme za legitímne položiť mu niekoľko otázok.
Považuje za dôležité, aby boli všetky podmienky investície v Zimnom prístave verejne známe?
Aký má názor na prípadný rast moslimskej komunity na Slovensku?
Ako vníma náboženskú slobodu vrátane možnosti výstavby mešity?
Slovensko je jediným členským štátom Európskej únie, ktorý nemá oficiálnu mešitu. Slovensko zároveň neuznáva islam ako štátom registrované náboženské spoločenstvo. Na registráciu sa vyžaduje najmenej 50 000 dospelých členov spĺňajúcich zákonné podmienky. (Na Slovensku sa hranica potrebná na registráciu cirkví a náboženských spoločností zvýšila z 20 000 na 50 000 členov dňa 1. marca 2017. Zmenu zaviedol zákon č. 39/2017 Z. z., ktorý novelizoval zákon č. 308/1991 Zb.)
Podľa akých kritérií sa teda rozhoduje, ku ktorým spoločenským témam prehovorí tak dôrazne a ku ktorým nie?
Nejde o požiadavku, aby vystupoval proti ľuďom určitého vierovyznania. Možno sa však doteraz nevyjadril k tejto téme preto, lebo jeho spomínaný kamarát môže byť Mohamad Safwan Hasna, predseda Islamskej nadácie na Slovensku a bratislavský imám.
Je imám Mohamad Safwan Hasna spomínaný kamarát Mariána Kuffu?
16. mája 2019 vyšiel v Denníku N rozhovor Andreja Bána s Mariánom Kuffom, ktorý povedal: „Som hrdý na to a nahlas hovorím, že vďaka vám, ktorý ste s ním sem v decembri 2017 prišli, mám kamaráta moslimského duchovného z Islamskej nadácie na Slovensku. Máme spoločného otca, Abraháma.“ Zdroj: Dialóg s Kuffom: o bombách liberalizmu, pravde a lži podľa Proroka, o Čaputovej, Kotlebovi, Harabinovi a Šefčovičovi — Denník N
Myslel kamaráta moslimského duchovného predsedu a zakladateľa Islamskej nadácie na Slovensku Mohamada Safwana Hasnu? Pretože v období od novembra 2017 do januára 2018 realizovali predstavitelia judaizmu, kresťanstva a islamu diskusie na slovenských školách. Medzi účastníkmi bol aj Mohamad Hasna. Navštívil okrem iných miest aj Kežmarok, teda mesto v blízkosti Žakoviec. Je teda „kamarát“ z Islamskej nadácie na Slovensku dôvod, prečo sa Kuffa doteraz nevyjadril k výstavbe Zimného prístavu investormi z UAE s veľkým predpokladom prisťahovania a teda zvýšenia počtu obyvateľov islamského vierovyznania, čo môže mať veľký vplyv na slovenskú kultúru, tradície, kresťanstvo, naše zvyky?
Kuffa v máji 2019, približne sedemnásť mesiacov po návšteve, stále hovoril o moslimskom duchovnom ako o kamarátovi. To naznačuje, že stretnutie vnímal ako vznik osobného vzťahu.
Mohamad Safwan Hasna (22. júna 1972) je slovenský občan sýrskeho pôvodu, imám, spoluzakladateľ a predseda Islamskej nadácie na Slovensku. Na Slovensku žije od roku 1991, keď prišiel zo Sýrie študovať medicínu. Stojí na čele jednej z modlitební v Bratislave, je riaditeľ Islamského centra Córdoba v Bratislave, absolvent dvoch islamských univerzít v zahraničí a viacerých výukových programov. Po rokoch aktívneho členstva vo Všeobecnom zväze muslimských študentov v Československu a neskôr na Slovensku v roku 1999 založil Islamskú nadáciu na Slovensku. Venuje sa prekladateľstvu a tlmočeniu medzi arabčinou a slovenčinou. Vystupuje v otázkach náboženskej slobody, práv moslimskej komunity a medzináboženského dialógu.
Obrázok: Mohamad Safwan Hasna v strede (Ministerstvo islamských záležitostí, dawah a vedenia doručilo dar kráľa SA Dvoch svätých mešít – prémiové datle – v slovenskej metropole Bratislave, v mešite Cordoba!!!, v origináli: „Two Holy Mosques’ gift of premium dates in the Slovak capital, Bratislava, at the Cordoba Mosque. !!!“ Podujatia sa zúčastnil riaditeľ Islamskej nadácie na Slovensku Mohamad Safwan Hasna. Celkovo sa rozdelilo tri tony datlí, z čoho malo prospech skoro 12 000 ľudí. Vyjadril vďaku Kráľovstvu za starostlivosť o moslimov po celom svete a pochválil snahy ministerstva pri realizácii vynikajúcich programov, ktoré vyhovujú potrebám moslimov. Tiež potvrdil, že takéto iniciatívy posilňujú väzby spolupráce a komunikácie medzi Kráľovstvom a islamskými komunitami v Európe. Tiež potvrdil, že takéto iniciatívy posilňujú väzby spolupráce a komunikácie medzi Kráľovstvom a islamskými komunitami v Európe.) Zdroj: https://spa.gov.sa/en/N2520635
Z vyjadrení Hasnu: Približne päť tisíc moslimov na Slovensku je podľa predsedu islamskej nadácie najviac koncentrovaných v Bratislavskom a Košickom kraji. „Islamská nadácia na Slovensku v roku 1999 zakúpila pozemok s úmyslom vybudovať islamské kultúrne centrum z vlastných finančných zdrojov. Po vypracovaní stavebných projektov sme, žiaľ, nedostali súhlas k stavebnému povoleniu, bez uvedenia akéhokoľvek logického dôvodu,“ odpovedal Hasna na otázku, kedy bude podľa neho na Slovensku stáť prvá mešita.
„Zostávame však optimistickí a dúfame, že v blízkej budúcnosti sa nám podarí zámer zrealizovať. Islamské kultúrne centrum vrátane mešity by mali slúžiť nielen pre potreby moslimov, ale aj širokej slovenskej verejnosti. Práve spomínaný prienik by mal slúžiť pre lepšie spoznávanie a súžitie minority a majority,“ dodal Hasna. https://www.sme.sk/domov/c/moslimovia-na-slovensku-by-chceli-mat-mesituslamská nadácia na Slovensku |
Zákon o registrácii cirkví neumožňuje moslimom organizovať svoj náboženský život v rámci vlastnej náboženskej obce. Preto slovenskí moslimovia už od pádu bývalého režimu zastrešujú svoje aktivity občianskymi združeniami či inými právnymi formami. Najznámejšou je Islamská nadácia na Slovensku, no dnes už málokto vie, čo bolo jednou z jej prvých aktivít krátko po založení. Islamská nadácia na Slovensku: Facebook
Akonáhle bola nadácia registrovaná, zakúpila pozemok v bratislavskom Starom Meste, neďaleko Kramárov. Malo na ňom vyrásť prvé islamské centrum na Slovensku. Ambíciou vedenia nadácie totiž nebolo postaviť „iba“ mešitu, ale komplexné centrum, ktoré by popri duchovných potrebách moslimov zabezpečovalo i služby pre verejnosť. Išlo napríklad o prevádzku verejnej knižnice či organizovanie verejných prednášok a diskusií.
Mohamad Safwan Hasna sa v minulosti aktívne usiloval o výstavbu islamského centra s mešitou v Bratislave. Dnes nadácia verejne nekomunikuje žiadny aktuálny plán na stavbu novej budovy, no jej predstavitelia dlhodobo poukazujú na to, že súčasné prenajaté modlitebne v Bratislave už kapacitne nepostačujú.
Zdroje: Moslimovia na Slovensku by chceli mešitu
Takto malo vyzerať islamské centrum v Bratislave, ktorého výstavbu mesto nepovolilo – ISLAMONLINE.
Autorita Mariána Kuffu prináša aj zodpovednosť
Jeho sociálna práca pomohla mnohým ľuďom a zaslúži si uznanie. Ukázal, že nemá problém vstúpiť do politických sporov a poskytnúť svoj hlas vybraným kandidátom. Otázkou zostáva, či je rovnako pripravený viesť otvorenú a vecnú diskusiu aj o otázkach migrácie, najmä občanov islamského vierovyznania, zahraničných investícií z islamských krajín a náboženskej rozmanitosti.
Ak má človek taký silný vplyv na spoločnosť, nie je dôležité iba to, čo hovorí. Dôležité je aj to, prečo si niektoré témy vyberá, ako ich vysvetľuje a či pri všetkých uplatňuje rovnaké morálne zásady.
A práve na tieto otázky by bolo zaujímavé poznať odpovede samotného Mariána Kuffu.
Takže sa pýtame: „Pán Marián Kuffa, podporili by ste výstavbu prvej oficiálnej mešity v Bratislave a priznanie rovnakých práv moslimskej komunite na Slovensku, aké požadujete pre kresťanské cirkvi?“
