Dvojitý meter v priamom prenose.
Bez masky, bez hanby.
Pri spaľovni v Kysuckom Novom Meste sledujeme teatrálne výstupy: ochrana zdravia, silné reči, mobilizácia verejnosti.
Morálka na pódiu, veľké gestá, tlak.
Presne tak, ako to má vyzerať, keď ide o „správnu“ tému.
A potom je tu Čadca.
MTS – mestská teplárenská spoločnosť, kde má mesto približne 40 % podiel. Tisíce domácností odkázané na teplo. A aká je realita? Kyčerka nedokurovaná, ľudia podpisujú petície, energopomoc viazne na vlastných chybách systému.
Toto nie je strašenie, ale každodenný fakt. Ľudia naozaj doma mrznú.
A vedenie mesta? Ticho, ktoré bije do očí.
Anna Belousovová raz kričí o poriadku a princípoch, inokedy ich odkladá ako kabát, keď sa jej to nehodí.
To, čo by inde nazvala škandálom, doma zľahčí na „proces“. A keď dôjdu argumenty, vytiahne starú barličku na „to tí pred nami“. Lacná výhovorka namiesto zodpovednosti.
Medzitým Milan Suja opráši staré triky a skúša návrat do parlamentu cez Republiku, prelakovanú na ružovo, no obsahovo nezmenenú.
Staré figúry, nové slogany, nulová zmena.
Fakty sú jednoduché: mesto má podiel v MTS. Má dosah. Má moc konať.
A tým pádom aj plnú zodpovednosť za to, že ľudia nemajú teplo, na ktoré si platia.
Najväčší krik je teda tam, kde nič nehrozí.
Najväčšie ticho tam, kde zlyhávajú.
To už nie je politika, ale čisté pokrytectvo zabalené do lacného marketingu.
