Vo vývoji sú niektoré vakcíny na koronavírus, ktoré sa budú podávať cez nos – intranasálne. Výterom tyčinkou cez nos sa robia aj antigénové a PCR testy.
Dôvody vývoja vakcín sú 2 hlavné, prvým je zmiernenie príznakov v prípade ochorenia, v druhom čo najviac zastaviť šírenie vírusu. Z toho dôvodu štáty plánujú plošné celoštátne očkovania. Podávať každému občanovi vakcínu do svalu je náročne na čas a personál, preto sa do vývoja zapojili firmy vyvíjajúce intranasálne vakcíny.
Vakcíny sa prevažne podávajú do deltového svalu, pretože doterajšie výskumy hovoria, že tam je najsilnejšia imunitná odpoveď. Avšak trvá kým sa vytvorí systemová odpoveď a vírus sa rozšíri. V prípade koronavírusu a intramuskulárnej vakcíny je ten problém, že vírus v hrdle, alebo nosohltane nemusí prísť do kontaktu s protilátkami prítomnými v krvi, vytvorenými očkovaním do svalu.
Preto sa skúma vakcína, ktorá by sa podávala intranazálne, podobnou cestou akou sa robí odber z nosohltanu. Môže sa stať, že očkovaný človek, má v nosohltane koronavírus a šíri ho do okolia, priebeh ochorenia by však mal byť u očkovaných miernejši.
Vakcinácia proti COVID-19 cestou intranazálnych sprejov by podľa vedcov mala poskytovať iný druh lokálnej imunity, v bunkách, ktoré vystieľajú nosohltan. Navyše podobne ako v prípade intramuskulárnej by mala poskytovať aj systémovú imunitu.
Systemová imunita chráni pred vytvorením príznakov ochorenia, lokálna pred tým, aby sa vírus “uhniezdil” v nosohltane a šíril sa na druhých.
Výrobcovia vakcín vidia dva hlavné problémy prečo sa nepodarí úplne zastaviť šírenie COVIDu: skupina ľudí, ktorá odmietne očkovanie a ďalšia skupina ľudí, ktorá si nevytvorí odpoveď na vakcináciu – systémovú.
zdroj: MUDr. Radoslav Čičala
