V Anglicku v roku 2009 masívne strašili populáciu prasačou chrípkou, okolo 30 000 000 ľudí sa dalo očkovať. Mnohí vyvinuli závažné následky, ktoré sa riešia doteraz a to je vyše 10 rokov po. V prípade COVID očkovania ide ešte o experimentálnejšiu vakcínu, aka sa doteraz nikdy nepoužila a aké následky môže mať, sa nevie.
7 ročný chlapec potom, ako bol očkovaný proti prasačej chrípke vyvinul narkolepsiu. Tá sa u neho prejavovala 19 hodinovým spánkom za deň. Matka sa súdi s vládou.
Ochorenie je veľmi nebezpečné a ohrozuje život chlapca, kedže hocikedy v priebehu dňa zaspí tvrdo na pár minút, je jedno či počas chôdze, spánku, plávania. Chlapec musí celoživotne užívať lieky proti spánku, z radu amfetamínov (látky, z ktorých je odvodený aj pervitín). Vakcína sa už nepoužíva, kedže sa našiel jasný súvis medzi týmto závažným poškodením mozgu a očkovaním vo viacerých krajinách Európy (najmä Fínsko, Švédsko).
Otec chlapca s viacerými rodičmi, ktorí boli poškodení očkovaním začali súdne spory s vládou. Ministerstvo práce a dôchodkov sa alibisticky voči týmto žalobám postavilo, že nie je dostatok dôkazov, že narkolepsia súvisi s očkovaním (vedeckých dôkazov už bolo v tom čase dostatok). A takto podobne si to predstavujem s vedľajšimi účinkami po COVID vakcíne – nedokážete ich, štát sa bude vyhovárať a opakovane súdy a právnika, na to nebudete mať peniaze…
Pokial ide o urcenie miery zavinenia zdravotnickeho zariadenia, citujem nalez US SR II. ÚS 716/2016
https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/63561169/Analyticky+prehlad+-+I__2018+-+Senat+II+-+905434.pdf/1cd99b91-3301-4979-bed0-860146f3eea6

Dôkazné bremeno pacienta v spore proti zdravotníckemu zariadeniu
sudca spravodajca Ľudmila Gajdošíková
konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb

Jednou z oblastí, kde tieto problémy vystupujú zvlášť do popredia, sú tzv. medicínskoprávne spory, ktoré sú charakteristické svojou skutkovou zložitosťou prejavujúcou sa predovšetkým súbehom viacerých príčin spôsobilých privodiť daný následok alebo výrazným časovým obdobím medzi príčinou a následkom, čo významne sťažuje dôkaznú situáciu, prípadne tým, že úroveň aktuálneho stavu poznania v danom čase neumožňuje spoľahlivo objasniť tvrdený kauzálny priebeh, nedokonalosťou postupov pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti alebo samotnou povahou biologických procesov (porovnaj napr. DOLEŽAL, Adam – DOLEŽAL, Tomáš. Kauzalita v civilním právu se zaměřením na medicínskoprávní spory. Praha : Ústav státu a práva AV ČR, 2016. s. 180).
Charakteristickou črtou týchto vzťahov, ktorá v priebehu súdneho konania mnohokrát zohráva rozhodujúcu úlohu, je aj to, že medzi úrovňou poznania zdravotníckeho zariadenia a pacientom je výrazná informačná asymetria v neprospech pacienta. Práve informačná nerovnomernosť medzi úrovňou poznania zdravotníckeho zariadenia na jednej strane a jeho pacientom na strane druhej a s tým spojená odborná znalosť zdravotníckeho zariadenia a spôsobilosť vnímať udalosti spojené s poskytovaním zdravotníckych služieb lepšie alebo o ich priebehu zistiť viac a tiež jeho spôsobilosť preventívne alebo následne zabezpečiť o tom dôkazné prostriedky sú tými okolnosťami, ktoré ho stavajú dovýhodnejšieho procesného postavenia v prípade sporu vo vzťahu k pacientovi, ktorý takéto možnosti spravidla nemá.
(skr.: Ustavny sud hovori, ze pacient je akoby slabsia strana sporu, pretoze nie je lekarom, nema tolko dostupnych informacii ako nemocnica/lekar, nema skolenia, nema certtifikacie… Pozadovat od pacienta, aby jednoznacne preukazal negativny dopad vykonu alebo liecby, nie je objektivne mozne.)
Ako to bude v pripade zalovania farmaceut. firmy, ktora je podstatne silnejsia… si nedovolim povedat. Moze pomoct jedine spolocna zaloba a medializacia vsetkymi smermi a verit a dufat.