utorok , 17 novembra 2026

MÁ VÝZNAM UPOZORŇOVAŤ NA POCHYBENIA, AK NA DRUHEJ STRANE CHÝBA VÔĽA POČÚVAŤ A POUČIŤ SA?

Rozhodovanie o verejných záležitostiach si vyžaduje nielen odbornosť, zodpovednosť a transparentnosť zo strany volených predstaviteľov, ale aj schopnosť prijímať kritiku, reflektovať upozornenia a poučiť sa z vlastných rozhodnutí.
Rovnako dôležitá je však aj zodpovednosť samotných občanov, ktorí vo voľbách rozhodujú o tom, komu zveria správu vecí verejných a kto bude nasledujúce roky rozhodovať o budúcnosti ich obce.
Voľby by preto nemali byť iba otázkou osobných sympatií či vzťahov, ale predovšetkým výsledkom kritického posúdenia spôsobu práce, rozhodnutí a dôveryhodnosti kandidátov v zmysle zastupovania občanov.
Demokracia totiž nestojí len na práve voliť a byť zvolený, ale aj na zodpovednosti za prijaté rozhodnutia a ich dôsledky.
Spätná väzba má význam iba vtedy, keď existuje ochota počúvať. A demokracia má zmysel iba vtedy, keď si uvedomujeme aj vlastnú zodpovednosť.
Nie je namieste zamyslieť sa nad tým, aký význam má spätná väzba v prostredí, v ktorom chýba ochota reflektovať upozornenia a poučiť sa z vlastných rozhodnutí?
Budeme radi za vaše názory a komentáre.



Na Slovensku sa v mnohých obciach a mestách rozhoduje o otázkach, ktoré môžu zásadne ovplyvniť život ich obyvateľov na celé desaťročia. Rozhodnutia s takýmto dlhodobým dosahom by sa preto mali prijímať transparentne, po dôkladnom zvážení všetkých dôsledkov a predovšetkým za účasti verejnosti.

Býva to však často inak.

Príkladov môže byť viacero. Jedným z nich je aj obec, v ktorej obecné zastupiteľstvo bez nezávislých odborných a právnych podkladov podporilo rozsiahly projekt súkromného investora.
Projekt, ktorý môže výrazne ovplyvniť budúcnosť obce, sa dostal do štádia dohôd a zmluvných záväzkov skôr, ako mali občania možnosť získať potrebné informácie a vyjadriť svoj názor.

Postupne sa začali objavovať pochybnosti o jeho výhodnosti pre obec, ako aj upozornenia na možné negatívne dôsledky. Argumenty vychádzali hlavne zo zahraničných skúseností, kde majú s podobnými zariadeniami desaťročia skúseností a sú k dispozícii vedecky podložené štúdie.

Človek by očakával, že vedenie obce sa nad týmito informáciami zamyslí, preverí ich, prípadne otvorí odbornú diskusiu o ďalšom postupe. Práve na to by mala slúžiť spätná väzba od občanov. Upozorniť na nedostatky, riziká a možné chyby ešte v čase, keď sa s nimi dá niečo urobiť.

Nestalo sa tak.

Starosta s poslancami pokračovali v presadzovaní projektu napriek rastúcim pochybnostiam. Občania, ktorí žiadali vysvetlenia a upozorňovali na riziká, sa namiesto otvorenej komunikácie stretávali s prístupom, ktorý vnímali ako arogantný a odmietavý. Na ich otázky často neprichádzali presvedčivé odpovede.
Skôr detinské argumenty ako napríklad, že to je srdcová záležitosť niektorých poslancov…

A práve tu sa postupne dostávame k podstate jednej dôležitej témy, k spätnej väzbe.
Spätná väzba má totiž zmysel len vtedy, keď ju niekto dokáže a predovšetkým chce prijať. O to viac ak ide o osobu poslanca, ktorého poslaním je zastupovanie a hájenie záujmov občanov.
Čo sa týka spätnej väzby môžme rozlišovať asi dve skupiny ľudí.

Prvou sú ľudia, ktorí sú schopní počúvať, premýšľať nad argumentmi, pripustiť si vlastnú chybu a poučiť sa z nej. Nemusia s kritikou vždy súhlasiť, ale dokážu ju vyhodnotiť a zamyslieť sa nad tým, či na nej predsa len niečo nie je.

Druhou skupinou sú ľudia, ktorí akúkoľvek kritiku odmietajú, nepripúšťajú si pochybnosti o vlastných rozhodnutiach a každý odlišný názor vnímajú ako útok. Argumenty a upozornenia týkajúce sa odborných a vedeckých pohľadov ani opakované vysvetľovanie na nich nemajú žiadny účinok.

A práve pri konfrontácii s druhou skupinou vzniká otázka, či má vôbec zmysel venovať ďalšiu energiu poskytovaniu spätnej väzby.
Lebo niekedy je to skutočne ako hádzať hrach na stenu. Môžete prinášať fakty, vysvetlenia, skúsenosti zo zahraničia, upozorňovať na možné následky a opakovane sa snažiť o diskusiu.
Ak však na druhej strane nie je ochota počúvať a hlavne premýšľať, všetka snaha vyjde nazmar.

Situáciu v uvedenej obci navyše sprevádzali pochybnosti o možnom osobnom zainteresovaní volených zástupcov obce na pokračovaní investície. Takéto podozrenia, samozrejme, nemožno považovať za dokázaný fakt. O to viac by však vedenie obce malo mať záujem na maximálnej transparentnosti a rozptýlení akýchkoľvek pochybností.

A potom prišli komunálne voľby.

A tu sa začína asi najzaujímavejšia časť celého príbehu. Už nejde len o investičný projekt, ale aj o nastavenie samotných voličov.
Čo vlastne rozhodlo o ich hlasovaní? Zabudli na nedostatočné informovanie verejnosti, nevysvetlené otázky a neštandardný prístup k občanom? Nepovažovali to za dôležité? Alebo osobné sympatie, známosti a miestne vzťahy prevážili nad záujmom o budúcnosť vlastnej obce?

Možno je problém aj v nedostatku kritického myslenia. Niektorí občania zrejme nedokážu alebo nechcú rozlišovať medzi osobnými sympatiami k človeku a hodnotením jeho spôsobu práce. Neoverujú si informácie, neporovnávajú argumenty a nepripúšťajú, že človek, ktorému dôverujú, môže robiť aj nesprávne rozhodnutia.

A práve tu sa opäť vraciame k spätnej väzbe.

Voľby sú totiž jednou z najdôležitejších foriem spätnej väzby v demokracii. Občania nimi dávajú svojim zástupcom najavo, či sú spokojní s ich prácou, rozhodnutiami a spôsobom vedenia obce.
Lenže spätná väzba má význam iba vtedy, ak z nej niekto dokáže vyvodiť dôsledky.
Ak voliči opakovane tolerujú nedostatočnú komunikáciu, ignorovanie pochybností a presadzovanie kontroverzných rozhodnutí, dávajú tým svojim predstaviteľom najavo, že im takéto správanie vlastne neprekáža.

A prečo by potom mali niečo meniť?

Rovnako však platí, že aj voliči by sa mali vedieť poučiť z vlastných rozhodnutí. Nemali by požadovať zodpovednosť od svojich volených zástupcov a zároveň sa sami zbavovať zodpovednosti za to, komu odovzdajú moc.

Starosta a poslanci môžu byť vo funkciách jedno či dve volebné obdobia. Dôsledky ich rozhodnutí však môžu obyvatelia znášať desiatky rokov.
Preto by voliči mali pochopiť, že voľby nie sú súťažou popularity, osobných sympatií ani susedských vzťahov. Sú rozhodovaním o spoločnej budúcnosti.

Možno by sme si mali priznať jednu nepríjemnú pravdu. Problém nemusí byť iba na obecnom úrade. Značná časť zodpovednosti je aj na strane voličov.
Ak voliči uprednostnia osobné sympatie pred faktami, pohodlnosť pred záujmom o verejné veci a slepú dôveru pred kritickým myslením, nemôžu sa čudovať, že o ich budúcnosti rozhodujú ľudia, ktorých konanie bolo predmetom oprávnenej kritiky.

Keď sa o nejaký čas ukáže, že varovania kritikov boli opodstatnené, nebude už stačiť povedať, že sme o tom nevedeli. Informácie boli, otázky zaznievali a možnosť rozhodnúť sa inak existovala.
Najväčšou prehrou nie je, keď sa človek raz zmýli. Chyby robí každý. Najväčšou prehrou je, keď sa z vlastných chýb odmieta poučiť a rovnaké rozhodnutia opakuje znova a znova.

A tu sa dostávame možno k tomu najdôležitejšiemu z celého príbehu.

Nie každému má zmysel donekonečna vysvetľovať, upozorňovať ho na chyby a poskytovať spätnú väzbu. Niektorí ľudia sa dokážu zamyslieť a poučiť. Iní však o to jednoducho nemajú záujem. A v takom prípade je ďalšie vysvetľovanie iba plytvaním energiou.

Možno by sme si preto mali starostlivejšie vyberať, komu venujeme svoj čas, argumenty a snahu o zmenu. Pretože spätná väzba nie je povinnosťou donekonečna presviedčať niekoho, kto sa rozhodol nepočúvať.

Na záver už len jedna poznámka:
Ak si občania opätovne zvolia ľudí, ktorých konanie bolo predmetom kritiky, nemali by byť prekvapení, keď dostanú ďalšie štyri roky presne toho, čo im už raz prekážalo.
Demokracia nám dáva právo voliť. Nedáva nám však právo zbaviť sa zodpovednosti za to, koho sme si zvolili.

A bohužiaľ sa často stáva, že najvyššiu cenu za rozhodnutia tých druhých zaplatia aj tí, ktorí včas varovali, argumentovali a snažili sa poskytnúť spätnú väzbu.
Lenže hrachom na stenu sa hádzať nedá donekonečna. Skôr či neskôr si treba položiť otázku, či má takáto snaha ešte vôbec zmysel…

   Send article as PDF   

Check Also

PREČO ZOROSLAV KOLLÁR INVESTUJE DO POLITIKY?

Zoroslav Kollár je podnikateľ. A podnikateľ vie, že investícia sa nerobí bez dôvodu. Vložiť peniaze, zvýšiť …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *