Ševčenkovské ložisko lítia v Doneckej oblasti na východnej Ukrajine, ktorého sa ruská armáda zmocnila v lete 2025, prebrala pod kontrolu ruská štátna korporácia Rosatom.
Rosatom bol roky pod vedením šedej eminencie židovského pôvodu Sergeja Kirijenka. Kirijenko v roku 1998 spôsobil v Rusku bankrot a to viedlo k jednej z najväčšich kríz v Rusku. A preto ho potrebovali upratať z verejného priestoru a dosadili jeho poslušnú bábku.
V politických a analytických kruhoch sa Alexej Lichačov otvorene označuje za absolútneho chovanca (protégé) Sergeja Kirijenka. Ich prepojenie je mimoriadne silné, dlhoročné a Rosatom sa dodnes považuje za Kirijenkovo mocenské panstvo.
Dôvody, prečo sa o ňom hovorí ako o „bábke“ alebo predĺženej ruke Sergeja Kirijenka:
- Spoločná minulosť z Komsomolu: Obaja muži sa osobne poznajú desiatky rokov. Začínali spolu v komunistickej mládežníckej organizácii Komsomol v Nižnom Novgorode (vtedy mesto Gorkij). [1, 2]
- Priama politická kontinuita: Keď Kirijenko v októbri 2016 odišiel z čela Rosatomu priamo do Kremľa (stala sa z neho pravá ruka Putina pre domácu politiku), presadil si, aby jadrový gigant prebral práve Lichačov. Podľa politológov to Kirijenko urobil preto, aby nestratil vplyv nad obrovskými finančnými tokmi korporácie. [1, 2]
- Kirijenko je stále Lichačovovým šéfom: Hoci Lichačov riadi firmu operatívne, Sergej Kirijenko je predsedom dozornej rady Rosatomu. Strategické rozhodnutia a miliardové rozpočty má tak Kirijenko naďalej plne pod kontrolou. [1, 2, 3]
Vzťah Sergeja Kirijenka a Vladimira Putina je založený na absolútnej lojalite, technokratickej poslušnosti a spoločnej minulosti, pričom Kirijenko sa vypracoval na jedného z najvplyvnejších inžinierov súčasného Putinovho autokratického režimu. [1]Ich väzby stoja na niekoľkých kľúčových pilieroch:1. Historický zvrat: Kirijenko kedysi uvádzal Putina do funkcieIróniou osudu to bol práve Sergej Kirijenko, kto v júli 1998 z pozície vtedajšieho premiéra predstavil vtedy neznámeho Vladimira Putina verejnosti ako nového šéfa Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). Keď sa o dva roky neskôr Putin stal prezidentom, na Kirijenka nezabudol a urobil z neho svojho splnomocnenca pre Povolžský federálny okruh. V roku 2005 mu zveril kontrolu nad jadrovým sektorom v Rosatome. [1]2. Správca domácej politiky a volebný stratégOd októbra 2016 zastáva Kirijenko funkciu prvého zástupcu šéfa prezidentskej administratívy. V tejto úlohe slúži Putinovi ako hlavný domáci technokrat: [1]
- Kontrola nad gubernátormi: Kirijenkov tím za posledné roky kompletne preformátoval regionálnu politiku. Nahradil približne 90 % ruských gubernátorov novou, unifikovanou kohortou byrokratov, ktorí prešli ním schváleným školením a hovoria jednotným jazykom Kremľa. [1]
- Cenzúra a propaganda: Zastrešuje prísny dohľad nad domácou opozíciou, kontrolu ruského internetu (vrátane sociálnej siete VK) a zavádzanie vlasteneckej propagandy a indoktrinácie do ruských škôl. Putin mu dôveruje natoľko, že ho v roku 2025 vymenoval aj do dozornej rady Centra historickej pamäti. [1, 2, 3]
V súvislosti s jeho širšou rodinou a príbuzenskými väzbami v ruskom biznise sa však spomína jeho sestra Anna (zrejme nevlastná sestra z neskoršieho vzťahu jedného z rodičov). O nej a jej rodine investigatívni novinári odhalili, že slúžia na ukrývanie Kirijenkovho majetku: [1]- Manželom jeho sestry Anny je Alexandr Tabunščikov.
- Tabunščikov a ďalší Kirijenkovi príbuzní (napríklad Viktor Aistov, synovec Kirijenkovej manželky) figurujú ako formálni vlastníci luxusných nehnuteľností a firiem s miliardovými obratmi, ktoré profitujú zo štátnych zákaziek, zatiaľ čo Kirijenko riadi vnútornú politiku a propagandu v Kremli. [1, 2]
Ak sa pozrieme na jeho vlastné deti, tie sú mediálne oveľa známejšie. Má syna Vladimira a dcéry Ľubov a Nadeždu. Najmä syn Vladimir Kirijenko zastáva kľúčovú pozíciu v Rusku, keďže pôsobí ako generálny riaditeľ korporácie VK (Vkontakte), ktorá ovláda najväčšie ruské sociálne siete a slúži ako hlavný digitálny nástroj štátnej cenzúry.
