Nemám viac informácií o prípade na Staškove. Prípad na východe bol aj zlyhaním inštitúcií. Aktuálne je cieľ aj ľudí s vážnymi psychickými poruchami inkludovať do bežných škôl, aj keď sa vie, že bez dostatočnej podpory to môže škodiť samotným postihnutým aj ostatným žiakom.
Nie sú detskí psychiatri. Tí, čo sú, majú obrovské množstvo pacientov a nemajú čas sa niekomu venovať detailnejšie, prizvať rodinu a poriadne doplniť anamnézu. Sociálne služby na Slovensku fungujú veľmi zle a spolupráca medzi školou, psychiatriou, psychológiou, sociálnymi službami a rodinou často nefunguje tak, ako by mala. Človek s psychickými poruchami či závažnými poruchami správania sa často ani nedostane k psychiatrickému vyšetreniu, pretože aj učitelia si z nevedomosti povedia, že je to spratek, alebo že ho stačí objať a bude dobre. To je však naivné.
Ak má dieťa už vážne prejavy v škole, treba ich vždy a okamžite riešiť, v závažných prípadoch aj privolaním záchranky. Dieťa má byť odborne vyšetrené a podľa závažnosti stavu aj pozorované počas hospitalizácie, vyšetrené psychiatrom a psychológom. Počas hospitalizácie sa dá jeho stav, správanie aj rodinné pozadie posúdiť omnoho komplexnejšie ako pri jednorazovom ambulantnom vyšetrení.
V dnešnej dobe mnohí rodičia zanedbávajú svoje deti. O mnohé sa, ak je rodič závislý od drog, starajú starí rodičia. Málokto dokáže pochopiť, ako sa cíti dieťa, ktoré odhodí vlastný rodič. Také dieťa môže mať problém so vzťahom k sebe aj k okoliu. Často žije v strese a neistote a môže mať problém s kontrolou svojich emócií.
Stačí si spomenúť na vraždu vo Vrútkach, kde polícia zastrelila mladého muža po tom, čo zaútočil v škole a zabil človeka. Neskôr sa spomínalo aj to, že mal rázštep pery a v minulosti sa mu pre výzor posmievali. Nevieme, do akej miery to súviselo s útokom, ale šikana nielen na školách, ale aj na pracoviskách je veľmi častá. Ľudia sa k sebe často správajú nie ako ľudia, ale ako netvorovia. Je to v rodinách, v susedských vzťahoch, na školách. Deti to kopírujú. Robia si zle. Každý máme inú hranicu tolerancie. Niekto zareaguje hneď, niekto to drží v sebe a keď sa toho nazbiera príliš veľa, môže vybuchnúť.
Mnoho ľudí sa správa primitívne a má primitívne komentáre na výzor či správanie. Ani si neuvedomujú, že sa z niekoho posmievajú a môžu mu uškodiť. A potom sa čudujú, že niekto niekoho napadol. Príčin však môže byť mnoho. Môže ísť aj o psychózu, drogy alebo iné faktory. Od toho sú lekári a hlavne psychiatri, aby to posúdili.
Učitelia niekedy riešia takéto správanie neprofesionálne, ponechávajú problémové deti v škole a nechajú ich psychický nepokoj ďalej narastať. A potom môže dôjsť aj k veľmi vážnym situáciám. Všetko treba zapisovať. Ak informujete políciu, treba to urobiť písomne. Ak máte podozrenie na násilie doma, treba písomne alebo mailom informovať sociálne služby. Keď sa potom niečo vážne stane, bude možné spätne dohľadať, kto bol informovaný a či konal. Ak sa nezlepší včasné zachytenie problémov a spolupráca medzi školou, rodinou, sociálnymi službami, psychológmi a psychiatrami, budeme vážne prípady naďalej zachytávať až vtedy, keď už dôjde ku kríze.
A úplne najhlavnejšia pointa je všetko oznámiť okamžite na kompetentné orgány, písomne, mailom. Nečakať. Nespoliehať sa na sľuby. Čo nie je na papieri alebo zachované, neexituje…nikoho nezaujíma, čo ste niekomu povedali, keď o tom nie je dôkaz….
zdroj:
https://www.facebook.com/groups/308291614686489/posts/1487929326722706
