Na billboardoch po Slovensku sa usmieva Zoroslav Kollár a vedľa neho veľký nápis:
„ZACHRÁNIL SOM NÁPOJ VINEA. TERAZ OPRAVÍME SLOVENSKO.“
Je to silný slogan. Má však jednu chybu – história hovorí niečo podstatne zložitejšie.
V skutočnosti Vineu predal
- V roku 2005 získal Zoroslav Kollár kontrolu nad spoločnosťou Vitis Pezinok, ktorá ešte v 90. rokoch značku Vinea oživila .
- Vo februári 2008 predal spoločnosti Kofola ochrannú známku Vinea, receptúru, know-how a súvisiace práva. Nešlo ešte o predaj celej firmy Vitis, ale iba značky Vinea a duševného vlastníctva.
- Na jeseň 2008 predal väčšinový podiel vo Vitis Pezinok spoločnosti Hubert J.E. zo Serede.
- To znamená, že Vitis Pezinok vlastnil Zoroslav Kollár približne tri roky (2005 – 2008). Počas tohto obdobia investoval do modernizácie podniku a marketingu, zvýšil predaj Viney a následne najskôr speňažil samotnú značku Vinea a o niekoľko mesiacov neskôr predal aj zvyšok vinárskeho podniku. S akým ziskom? To nevieme. No bolo cieľom Vineu zachrániť, či na nej zarobiť?
Ak by teda billboard mal byť úplne presný, mohol by znieť:
„Predal som Vineu Kofole.“ To je presný opis obchodnej transakcie.
Zachránil ju alebo na nej zarobil?
Nikto nespochybňuje, že počas pôsobenia Zoroslava Kollára vo Vitis Pezinok boli realizované investície a značka sa rozvíjala.
Rovnako však nikto nespochybňuje, že výsledkom celého príbehu bol predaj značky a následne aj celej spoločnosti.
To je podstata podnikania. Kúpiť, zhodnotiť a predať.
Prečo sa teda dnes obchod prezentuje ako záchranná misia?
Aký bol zisk z predaja, verejnosť nevie. Vie však, že Vinea bola speňažená a odvtedy patrí niekomu inému.
Takže čo zachránil, to aj predal a najmä na tom pravdepodobne dobre zarobil.
Kto vytvoril dnešnú Vineu?
Pôvodná Vinea vznikla v roku 1973. Jej receptúru vyvinul doc. Ján Farkaš a bola založená na špecifickom spracovaní hroznového muštu a šetrnej pasterizácii, ktorá pomáhala zachovať prirodzené látky obsiahnuté v hrozne. V deväťdesiatych rokoch značku obnovila spoločnosť Vitis Pezinok.
Vinea, ktorú dnes poznajú milióny spotrebiteľov, nevznikla v roku 2026 na billboarde. Takmer dve desaťročia ju budovala spoločnosť Kofola, od roku 2008, kedy im značku Vinea a receptúru predal Zoroslav Kollár.
Investovala do výroby, marketingu, distribúcie, exportu, reklamy aj obchodnej siete. Za dnešnou silou značky stoja tisíce pracovných dní zamestnancov, obchodníkov, technológov a marketérov.
Ak si dnes niekto privlastňuje úspech značky, ktorú už takmer dvadsať rokov vlastní a rozvíja niekto iný, je namieste otázka, kde končí politický marketing a kde sa začína prepisovanie histórie.
Môže používať značku Vinea?
Je tu ešte jedna zaujímavá otázka.
Vinea je registrovaná ochranná známka spoločnosti Kofola.
Mal Zoroslav Kollár súhlas vlastníka značky na jej použitie v politickej kampani?
Ak áno, je všetko v poriadku.
Spoločnosť Kofola ČeskoSlovensko však údajne neposkytla žiadny súhlas s použitím názvu či loga ich značky v rámci politickej kampane. S politikou sa všeobecne nespájajú a zvažujú právne kroky.
Rovnaký príbeh so Zetorom?
Nie je to jediný billboard Kollára.
Po Slovensku sa objavili ďalšie bilboardy so sloganom: „Zachránil som Zetor.“
Lenže Zetor medzičasom oznámil po 80tich rokoch ukončenie výroby vo svojom tradičnom závode a presun výroby do Ázie.
Aj tu sa natíska otázka: čo presne bolo teda zachránené?
Keď sa obchod vydáva za hrdinstvo
Najväčší problém billboardu nie je samotná Vinea či Zetor.
Najväčší problém je spôsob, akým sa pracuje s pravdou.
Predaj firmy nie je to isté ako jej záchrana.
Úspešný obchod nie je automaticky hrdinský čin.
A marketingový slogan ešte nie je historický fakt.
Politická kampaň môže byť kreatívna. Nemala by však stáť na tom, že z obchodnej transakcie urobí legendu o záchrane.
Ak dnes niekto z predaja značky vytvára príbeh o vlastnom hrdinstve, voliči majú právo položiť jednoduchú otázku:
Ak takto vyzerá práca s faktami na billboarde, ako by vyzerala práca s faktami pri riadení štátu?
