Keď ide o projekty, ktoré zásadne ovplyvnia život v obci a narábajú so spoločným priestorom občanov, nestačí len počúvať sľuby o peniazoch.
Občania majú plné právo poznať detaily:
Kto rozhoduje? Na akých pozemkoch sa bude stavať? Za akých podmienok? A boli vylúčené akékoľvek konflikty záujmov?
Tam, kde chýba otvorená diskusia a dokumenty na stole, stráca sa dôvera.
Tu je na zamyslenie krátky, no o to aktuálnejší príbeh z jedných fiktívnych Veterných Dolín.
Možno v ňom nájdete paralelu s tým, ako by mala (či nemala) fungovať správa vecí verejných.
Budeme radi za vaše názory a komentáre.
BÁJKA O MLYNOCH, SĽUBOCH A DÔVERE.
V kraji, kde pôda bola nad zlato, ležala malá dedina Veterné Doliny.
Viedol ju správca Slávomil, túžiaci po úspechu, sláve a uznaní od svojich ľudí.
Dedinčania dlho verili, že o čom správca rozhodne, musí byť dobré pre všetkých.
Jedného dňa prišli poslovia zo spoločenstva vetra s plánom na stavbu dvoch veterných mlynov.
„Dva mlyny prinesú zlatky a pracovné príležitosti. Vietor bude pracovať pre všetkých!“ vyhlásili. Správca a jeho pomocníci sa potešili.
Správca však po porade v úzkom kruhu rozhodol, že mlyny budú tri.
Nezvolal zhromaždenie, nepožiadal o názor dediny, ani vopred jasne nevysvetlil, komu nový mlyn a jeho umiestnenie prospeje.
„Tri mlyny sú lepšie než dva! Viac mlynov je viac bohatstva všetkým!“
Tieto slová správcovi pomocníci šírili po dedine.
Kto pochyboval, toho napomínali: „Viac musí byť lepšie pre príjem dediny!“
Obyvatelia mali uveriť bez hlbšieho vysvetlenia, že tretí mlyn je v tejto podobe potrebný.
Správca ich presvedčil, že jeho vlastný pohľad je automaticky záujmom všetkých.
Lenže v malej dedine sa nič neutají.
Čoskoro sa medzi ľuďmi objavili pochybnosti o tom, na koho pozemkoch má tretí mlyn stáť a či z jeho umiestnenia nebudú mať osobný úžitok tí, ktorí mali k správcovi najbližšie. Nedostatok oficiálnych informácií tak začal plodiť vážne otázky.
Jedného večera rozložil starý gazda na dvore mapu, na ktorej boli načrtnuté veterné mlyny.
„Ak sú dva mlyny jasne prerokované a dobré pre celú dedinu, prečo sa o treťom rozhodlo v tichosti?“ spýtal sa.
„A ak z neho získajú všetci rovnako, prečo nepoznáme presné zmluvy a vlastníkov pôdy pod ním?“
Dedinčania pochopili, že správcove slová predtým prijímali bez otázok a kontroly spoločného majetku.
Na druhý deň žiadali odpovede: „Prečo ste zvýšili počet mlynov bez verejného rokovania? Čím dokazujete spoločný zisk a ako vyvrátite pochybnosti o tom, kto na umiestnení mlyna reálne zarobí?“
Správca sa zamračil.
„Veď som vám povedal, že tri mlyny prinesú dedine viac bohatstva!“
„To ste povedali,“ odvetil gazda. „Nepovedali ste však, ako presne sa rozdelí.
Viac bohatstva v rečiach ešte neznamená spravodlivý úžitok pre všetkých na papieri.“
Správca sa pokúsil vzbudiť strach:
„Chcete nebodaj, aby naša dedina zaostala?“
„Nie,“ odpovedali gazdovia. „Chceme len poznať skutočné náklady, výnosy a vlastnícke vzťahy. Nechceme, aby sa akýkoľvek súkromný prospech zakrýval frázami o spoločnom dobre.“ Správcovi pomocníci mlčali.
Otázniky nad plánovanými pozemkami zostali visieť vo vzduchu.
Gazdovia pochopili, že bez prístupu k dokumentom a mapám nemôžu vedieť, či správca nevyužil ich dôveru na presadenie rozhodnutia, z ktorého by mal niekto osobitnú výhodu.
Starý gazda poznamenal:
„Nie je nič zlé na mlynoch ani na primeranom zisku, ale nebezpečné je, keď sa rozhoduje za zatvorenými dverami a gazdovia správcovi veria len na slovo.“
Všetci pochopili, že pochybnosti nevznikli zo zlomyselnosti, ale preto,
že im záleží na spravodlivej budúcnosti. Ich dôvere dovtedy chýbala dôsledná kontrola. Keby správca chcel dokázať, že tretí mlyn v tejto podobe prospeje celej dedine, sám by dobrovoľne zverejnil výpočty, vlastnícke vzťahy a podmienky. Namiesto toho však ponúkol len sľuby a očakával tichý súhlas.
Vo Veterných Dolinách začalo platiť nové pravidlo: Kto rozhoduje o spoločných veciach, musí počítať s otvorenou kontrolou obyvateľov.
Lebo viac peňazí v projekte ešte automaticky neznamená viac spravodlivosti pre celú komunitu. Niekedy na utajených detailoch profitujú najmä tí, ktorí držia v rukách pečiatky.
Ponaučenie: Rovnako ako dedinčania kontrolujú správcu, aj občania musia dohliadať na svojich volených zástupcov. Nestačí im slepo dôverovať, je potrebné sledovať ich rozhodnutia a vyžadovať absolútnu transparentnosť. Moc bez verejnej kontroly totiž vytvára prostredie, v ktorom sa verejný záujem môže ľahko stratiť.
Bude táto bájka pre ľudí ponaučením, alebo len ďalším príbehom, nad ktorým len mávnu rukou?
Múdrosť sa prejavuje schopnosťou rozpoznať riziká včas a nečakať, kým bude o spoločnom majetku rozhodnuté bez nás.
